Čandraján-2

Čandraján-2
Lunárny orbiter, pristávací modul, rover
Čandraján-2
PrevádzkovateľISRO
Súčasný stavOrbiter funguje, lander a rover zanikli
DružicaMesiaca
Dátum štartu22. júl 2019 21:21 UTC
Nosná raketaLVM 3
KozmodrómKozmické centrum Satiša Dhawana
COSPAR ID2019-042A
Pristátie na Mesiaci
TelesoMesiac
Dátum6. september 2019
Súradnice70°J
Rover Pragyan namontovaný na rampe pristávacieho modulu Vikram
Orbiter a pristávací modul Vikram s roverom Pragyan vnútri povrchového výložníka

Čandraján-2 (sanskrit: चन्द्रयान-२; sanskrit: [tʃəndrəjaːn dʋi]; angl. Chandrayaan-2) je druhá mesačná prieskumná misia Indie po Čandraján-1.[1] Vyvinutá indickou organizáciou pre výskum vesmíru (ISRO). Misiu vyniesol nosič LVM 3 (GSLV Mk III).[2] Obsahuje lunárny orbiter, lander a rover, všetko vyvinuté Indiou.[3]

Čandraján-2 mal pôvodne naplánovaný štart na apríl 2019. Štart preložený na 14. júla 2019 v 21:21 UTC[4] (v Indii bolo už 15.) bol prerušený v čase -56 minút pred zážihom kvôli technickej poruche. Úspešne odštartoval až 22. júla 2019 o 09:13 UTC (14:43 IST)[5]. Pozemná sonda s vozidlom sa pokúsila o mäkké pristátie 6. septembra medzi dvoma krátermi Manzinus C a Simpelius N na južnej mesačnej šírke asi 70°.[6] Vo výške 2,1 km nad povrchom sa spojenie s pristávacím modulom stratilo.[7]

Miesto dopadu pristávacieho modulu Vikram lokalizoval tím LROC na súradniciach -70,8810°, 22,7840°[8]. Miesto dopadu je 660 metrov od plánovaného miesta pristátia.[9]

Miesto pristátia Súradnice
SLS54 (hlavné miesto) 70.90267°S 22.78110°E
ALS01 (alternatívne miesto) 67.87406°S 18.46947°W

Bola by druhou misiou s pristátím rovera v blízkosti lunárneho južného pólu.[10]

Podľa ISRO táto misia mala použiť a otestovať rôzne nové technológie a uskutočniť nové experimenty. Kolesový rover sa mal pohybovať na povrchu Mesiaca a vykonávať chemické analýzy. Údaje mal odosielať na Zem cez modul Čandraján-2 na orbite.

Misia pokračovala s použitím úspešnej orbitálnej časti, orbiter mal pôvodne plánovanú prevádzku 1 rok,[11] ale v súčasnosti (jún 2023) stále funguje.

Dizajn

Misiu vyniesla raketa LVM 3 (GSLV Mk III). Hmotnosť nákladu bola približne 3 877 kg. Štartovala z vesmírneho strediska Satiša Dhawana na ostrove Sriharikota.[12]

Orbiter

Orbiter obieha Mesiac vo výške 100 km. Orbiter má osem vedeckých nástrojov; dve z nich sú vylepšenými verziami zo sondy Čandraján-1. Približná počiatočná hmotnosť bola 2 379 kg. Kamera Orbiter High Resolution Camera (OHRC) vykonávala pozorovania miesta pristátia s vysokým rozlíšením pred oddelením pristávacieho modulu od orbitera. Orbiter vyrobila spoločnosť Hindustan Aeronautics Limited a 22. júna 2015 bola dodaná do satelitného strediska ISRO.

  • Rozmery: 3,2 × 5,8 × 2,2 m
  • Hrubá hmotnosť pri zdvihu: 2 379 kg
  • Hmotnosť hnacieho plynu: 1 697 kg
  • Suchá hmotnosť: 682 kg
  • Výkon výroby energie: 1 000 W
  • Trvanie misie: pôvodne 1 rok na lunárnej obežnej dráhe, ale predĺžila sa[11]

Pristávací modul

Pristávací modul (angl. lander) misie[13] sa nazýval Vikram a bol pomenovaný po Vikram Sarabhai (1919 – 1971), ktorý je všeobecne považovaný za otca indického vesmírneho programu. Približná hmotnosť landera a rovera bola 1 471 kg. Pohonný systém landera sa skladal z ôsmich 50 N motorov pre riadenie polohy a piatich hlavných 800 N motorov odvodených z ISP 440 N Liquid Apogee Motor. Vikram mohol bezpečne pristáť na svahu do 12°.[14]

  • Rozmery: 2,54 × 2 × 1,2 m
  • Hrubá hmotnosť pri štarte: 1 471 kg
  • Hmotnosť paliva: 845 kg
  • Suchá hmotnosť: 626 kg
  • Solárny panel: 650 W
  • Plánované trvanie misie: ≤14 dní (jeden lunárny deň)

Vozidlo

Hmotnosť vozidla (angl. rover) Pragyan[15] bola asi 27 kg, napájať ho mal solárny panel. Rover sa mal pohybovať na mesačnom povrchu na šiestich kolesách. Mal vykonávať chemickú analýzu na mieste a posielať dáta na orbitu, z ktorej by sa preniesli na pozemnú stanicu.

Pre navigáciu mal rover používať stereoskopický 3D pohľad vytváraný dvoma 1 megapixelovými monochromatickými kamerami NAVCAM.[16] Tímu pozemnej kontroly mali poskytnúť 3D pohľad na okolitý terén pred roverom a vytvoriť digitálny model výšky terénu, čo malo pomôcť pri plánovaní trasy.

Očakávaná životnosť Pragyan bola jeden lunárny deň, teda našich 14 dní, pretože sa neočakávalo, že by jeho elektronika prežila chladnú lunárnu noc. Jeho energetický systém mal však implementovaný cyklus spánku / prebudenia poháňaný solárnou energiou. Ak by elektronika prežila, mohla by byť prevádzka dlhšia ako sa plánovala.[17] Dve zadné kolesá vozidla mali logo ISRO s vyrazeným štátnym znakom Indie, ktoré by sa otlačilo do mesačnom povrchu spolu so vzorkovanými stopami, ktoré by sa používali na meranie presne prejdenej vzdialenosti, tiež nazývané ako vizuálna odometria.

  • Rozmery: 0,9 × 0,75 × 0,85 m
  • Výkon: 50 W
  • Rýchlosť jazdy: 1 cm/s
  • Plánované trvanie misie: ≤ 14 dní (jeden lunárny deň)

Lander a rover havarovali. Nasledujúca misia, Čandraján-3, však niesla lander a rover s rovnakými označeniami, ktoré obsahujú niekoľko vylepšení a čerpajú zo skúsenosti z misií Čandraján-1 a Čandraján-2. Táto misia už bola úspešná.

Vedecké prístroje

ISRO vybral osem vedeckých nástrojov pre orbiter,[18] štyri pre lander,[19] a dve pre rover.[20] Hoci bolo pôvodne oznámené, že NASA a ESA by sa na misii zúčastnili poskytnutím niektorých vedeckých nástrojov pre orbiter[21] ISRO neskôr objasnil, že z dôvodu obmedzenia hmotnosti nebude mať na túto misiu zahraničné užitočné zaťaženie.[22]

Trajektória Čandraján-2
Vzdialenosť Čandraján-2 od Zeme

Letový profil misie

Dráha Dátum Manéver Trvanie Dráha v km Referencia
Geocentrická 22. júl 2019 09:13:12 UTC Štart 16 min 14 s 170 x 45 475 [5]
24. júl 2019 09:22 UTC Zvýšenie orbity 48 s 230 x 45 163 [23]
25. júl 2019 19:38 UTC Zvýšenie orbity 883 s 251 x 54 829 [24]
29. júl 2019 20:42 UTC Zvýšenie orbity 989 s 276 x 71 792 [25]
2. august 2019 09:57 UTC Zvýšenie orbity 646 s 277 x 89 472 [26]
6. august 2019 09:34 Zvýšenie orbity 1041 s 276 x 142 975 [27]
13. august 2019 20:51 UTC Trans-lunárna dráha 1203 s 335 x 405 115 [28]
Zachytenie Čandraján-2 na orbite Mesiaca. Manéver začal 20. augusta 2019 03:32 UTC a trval 28 minút a 58 sekúnd.[29]
Dráha Dátum Manéver Trvanie Dráha v km
Mesačná
20. august 2019 03:32 UTC LOI/LBN#1 1738 s 118 x 18 072[29]
21. august 2019 07:20 UTC brzdenie č. 2 1228 s 118 x 4 412[30]
28. august 2019 03:34 UTC brzdenie č. 3 1119 s 179 x 1 412[31]
30. august 2019 12:48 UTC brzdenie č. 4 1155 s 124 x 164[32]
1. september 2019 12:51 UTC brzdenie č. 5 52 s 119 x 127[33]
Dráha Dátum Manéver Trvanie Dráha
Mesačná
Vikram 		2. september 2019 07:45 UTC Vikram separácia 119 x 127[34]
3. september 2019 03:20 UTC Deorbit #1 4 s 104 x 128[35]
3. september 2019 22:12 UTC Deorbit #2 9 s 35 x 101[36]
6. september 2019 20:08 Vikram zostup
6. september 2019 20:20 UTC Vikram pristátie neúspešne[7]

Galéria

  • Lander Vikram namontovaný na vrchole orbitera
    Lander Vikram namontovaný na vrchole orbitera
  • Náčrtok rovera Pragyan
    Náčrtok rovera Pragyan
  • Animácia dráhy Čandraján-2
    Animácia dráhy Čandraján-2
  • Miesto dopadu sondy Vikram
    Miesto dopadu sondy Vikram
  • Miesto nárazu, rozdiel v jase na fotografiách pred a po náraze.
    Miesto nárazu, rozdiel v jase na fotografiách pred a po náraze.

Referencie

  1. ↑ ISRO begins flight integration activity for Chandrayaan-2, as scientists tests lander and rover. The Indian Express, 25 October 2017. Dostupné online [cit. 2017-12-21].
  2. ↑ Chandrayaan-2 launch put off: India, Israel in lunar race for 4th position. The Times of India, 5 August 2018. Dostupné online [cit. 2018-08-15].
  3. ↑ India Slips in Lunar Race with Israel As Ambitious Mission Hits Delays. NDTV, 4 August 2018. Dostupné online [cit. 2018-08-15].
  4. ↑ Press Meet - Briefing by Dr. K Sivan, Chairman, ISRO - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online. Archivované 2019-06-13 z originálu.
  5. ↑ a b CHANDRAYAAN -2 LAUNCH RESCHEDULED ON 22ND JULY, 2019, AT 14:43 HRS - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-07-19]. Dostupné online. Archivované 2019-08-30 z originálu.
  6. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2018-08-22, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online. Archivované 2018-08-22 z originálu.
  7. ↑ a b Chandrayaan 2 - Update - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-07]. Dostupné online. Archivované 2019-09-20 z originálu.
  8. ↑ Vikram Lander Found | Lunar Reconnaissance Orbiter Camera [online]. lroc.sese.asu.edu, [cit. 2019-12-03]. Dostupné online.
  9. ↑ CHANG, Kenneth. NASA Finds India’s Vikram Moon Lander Crash Site, With Amateur’s Help. The New York Times, 2019-12-02. Dostupné online [cit. 2019-12-03]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  10. ↑ BAGLA, Pallava. India plans tricky and unprecedented landing near moon's south pole. Science, 31 January 2018. Dostupné online [cit. 2018-02-19].
  11. ↑ a b JUL 28, Chethan Kumar | TNN | Updated:; 2019; IST, 15:08. Chandrayaan-2 may orbit Moon for 2 years | India News - Times of India [online]. The Times of India, [cit. 2019-09-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Chandrayaan2 Home - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-07]. Dostupné online. Archivované 2021-07-24 z originálu.
  13. ↑ Meet Vikram — Chandrayaan 2’s Lander! [online]. [Cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  14. ↑ SUBRAMANIAN, T. S.. Chandrayaan 2: Giant leap for ISRO [online]. Frontline, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Meet Pragyan — Chandrayaan 2’s Rover! [online]. [Cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  16. ↑ LAHA, JAYANTA; DINESH, B.; SELVARAJ, P.; KRISHNAMOORTHY, SUBHALAKSHMI. Realization of Space Grade Miniature Digital Camera for Lunar Navigation [online]. International Journal of Pure and Applied Mathematics, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  17. ↑ The Indian Express [online]. 2019-06-29, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Chandrayaan2 Payloads - ISRO [online]. [Cit. 2019-07-28]. Dostupné online. Archivované 2019-07-13 z originálu.
  19. ↑ BAGLA, Pallava. India plans tricky and unprecedented landing near moon’s south pole. Science, 31 January 2018. Dostupné online [cit. 2018-03-08].
  20. ↑ JOHNSON, T. A.. Three new Indian payloads for Chandrayaan 2, decides ISRO. The Indian Express, 31 August 2010. Dostupné online [cit. 2010-08-31].
  21. ↑ BEARY, Habib. NASA and ESA to partner for Chandrayaan-2. Sakal Times, 4 February 2010. Dostupné online [cit. 2010-02-22]. Archivované 2011-07-15 na Wayback Machine
  22. ↑ LAXMAN, Srinivas. 'We're launching Chandrayaan-2 for a total coverage of the moon'. The Times of India, 5 September 2010. Dostupné online.
  23. ↑ Chandrayaan2 update: First earth bound maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. Archivované 2019-07-24 z originálu.
  24. ↑ Chandrayaan2 update: Second earth bound maneuver - ISRO [online]. web.archive.org, 2019-07-25, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online. Archivované 2019-07-25 z originálu.
  25. ↑ Chandrayaan2 update: Third earth bound maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
  26. ↑ Chandrayaan2 update: Fourth earth bound maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online. Archivované 2019-08-02 z originálu.
  27. ↑ Chandrayaan2 update: Fifth earth bound maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-08-06]. Dostupné online. Archivované 2019-08-06 z originálu.
  28. ↑ Chandrayaan-2 Successfully enters Lunar Transfer Trajectory - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-08-14]. Dostupné online. Archivované 2019-08-13 z originálu.
  29. ↑ a b Chandrayaan-2 update: Lunar Orbit Insertion - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-08-20]. Dostupné online. Archivované 2019-08-20 z originálu.
  30. ↑ Chandrayaan-2 update: Second Lunar Orbit Maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-08-21]. Dostupné online. Archivované 2019-08-21 z originálu.
  31. ↑ Chandrayaan-2 update: Third Lunar bound Orbit Maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online. Archivované 2019-08-28 z originálu.
  32. ↑ Chandrayaan-2 update: Fourth Lunar Orbit Maneuver - ISRO [online]. isro.gov.in, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  33. ↑ Chandrayaan2 Latest updates - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2019-09-04 z originálu.
  34. ↑ Chandrayaan-2 update: Vikram Lander successfully separates from Orbiter - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. Archivované 2019-09-03 z originálu.
  35. ↑ Chandrayaan-2 update: First de-orbiting maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online. Archivované 2019-09-03 z originálu.
  36. ↑ Chandrayaan-2 update: Second de-orbiting maneuver - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online. Archivované 2019-09-04 z originálu.

Externé odkazy