Zlatý rez, zlatý podiel alebo božský rez (lat.sectio divina) je iracionálne číslo s mnohými zaujímavými vlastnosťami. Geometrické tvary odvodené od tohto čísla sa v európskej kultúre považujú za esteticky veľmi príťažlivé a mnohé geometrické proporcie v prírode majú blízko k tomuto číslu.
Označuje sa gréckym písmenom φ (menej často aj gr. písmenom τ) a rovná sa približne 1,618034.
Definícia
Číslo φ je odvodený od výsledku geometrickej úlohy ako rozdeliť (rozrezať) úsečku s dĺžkou x na dve časti a a b tak, aby pomer dĺžky dlhšej časti a ku kratšej časti b bol rovnaký ako pomer celej dĺžky x k dlhšej časti a. Tento pomer (x/a) je práve φ =1,618034, teda percentuálne dlhšia časť a tvorí cca 61,8% a kratšia b cca 38,2% x a pritom je aj pomer kratšej a dlhšej časti tiež 61,8% (38,2/61,8 = 61,8%).
Pomer možno vyrátať matematicky (a to viacerými spôsobmi napríklad pomocou Fibonacciho postupnosti) alebo geometricky.
Tu uvádzame len najjednoduchší matematický výpočet:
pre
Keďže úsečka x sa skladá z častí a a b, môžeme dosadiť x = a + b a dostaneme:
Takže pre jednotlivé dĺžky x, a, b platí:
(kratšia časť b krát φ rovná sa dlhšej časti a)
(dlhšia časť a krát φ rovná sa súčtu častí)
Keď prvý vzťah dosadíme do druhého za člen a, dostaneme:
respektíve
Z tohto vzťahu sa vykľuje kvadratická rovnica:
Po dosadení jednotkovej dĺžky menšej časti (b = 1) dostaneme:
Riešením kvadratickej rovnice sú dva korene:
Matematické vlastnosti
Zaujímavý je aj vzťah koreňov rovnice, φ1 a φ2:
Číslo φ1 je tiež jediným kladným číslom, ktoré vyhovuje rovnici:
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Mnohí odborníci premýšľajú o tom, od kedy ľudstvo pozná zlatý rez. Niektorí sa domnievajú, že stopy po zlatom reze možno badať napr. v Egyptských pyramídach. Je možné, že už Pythagoras alebo jeho žiaci boli so zlatým rezom oboznámení, keďže zlatý rez pravdepodobne používali pri konštrukcii pentagramu a aj iných geometrických útvarov. Prvý, kto jednoznačne definoval zlatý rez, bol Euklides vo svojom diele Základy okolo roku 300 p.n.l. Zlatý rez nazval ako "krajný a stredný pomer". V roku 1509 napísal Luca Pacioli svoje dielo Divina Proportione, ktoré skúma zlatý rez z pohľadu matematiky ale i umenia a metafyziky a bolo ilustrované samotným Leonardom da Vincim. Luca Pacioli vo svojom diele prevzal niektoré časti od maliara Piera della Francescu, ktorého obdivoval. Zlatý rez sa prekvapujúco objavuje v prírode, umení a matematike.