Zlata Solivajsová, rod. Vincúrová (* 6. máj 1922, Nitrianska Blatnica – † 31. december 2010, Banská Bystrica) bola spisovateľka pre deti, spisovateľka, poetka.
Životopis
Vzdelávala sa samoštúdiom. Najskôr pracovala ako korešpondentka v obchodnej firme v Topoľčanoch, po sobáši, od roku 1946, žila v Banskej Bystrici. Roku 1956 sa stala pracovníčkou štátneho podniku „Slovenská kniha“, od roku 1960 bola redaktorkou Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Pre svoje postoje k udalostiam v roku 1968 musela redaktorské miesto vo vydavateľstve opustiť, pracovala ako korektorka v banskobystrickej tlačiarni až do odchodu na dôchodok (1981). Publicistické príspevky a básne uverejňovala v časopisoch Nový svet, Mladá tvorba, Kultúrny život a Slovenské pohľady. Debutovala básnickou zbierkou Jablká plné hviezd (1962), ktorá je výpoveďou zrelého človeka o problémoch doby na konci 50. rokov. V ďalšej zbierke sa inšpirovala láskou, prírodou a detstvom. Svoj tvorivý záujem rozšírila o tvorbu pre deti. Po rokoch vynúteného mlčania sa prihlásila treťou zbierkou, ktorá je lyrickým záznamom jej životných skúseností. Publicisticky aj básnicky sa orientuje pronárodne.
Ocenenie
- Cena Lea J. Danihelsa a jeho manželky Mimi na rok 1994 za výrazne národné literárne dielo
Dielo
- Jablká plné hviezd (1962)
- Vyhnanie z raja (1967)
- Svietnik s holubičkou (1968)
- Kľúč od každých dverí (1971), (1990) (pod zámienkou, že ide o metaforické narážky na normalizačný režim, bola zošrotovaná, v 2. skrátenom vydaní vyšla v roku 1990)
- Naše zelené dažde (rkp)
- Pierko po pierku (1992)
- Listy do mŕtvej schránky
- Ucho ihly (2002)
Literatúra
Externé odkazy
