Zenon Klemensiewicz (* 2. september 1891, Tarnów – † 2. apríl 1969, Zawoja-Podpolice) bol poľský jazykovedec, od roku 1939 profesor Jagellonskej univerzity.[1]
Vykonával teoretickú a praktickú činnosť v oblasti didaktiky a kultúry poľského jazyka. Je autorom početných diel venovaných poľskej syntaxi, jazykovej histórii a umeleckému štýlu.[1]
V roku 1954 bol menovaný členom Poľskej akadémie vied. Od roku 1958 bol šéfredaktorom časopisu „Język Polski“. O život prišiel pri leteckej havárii.[1]
Dielo vedca pokračovala jeho dcéra Irena Bajerowa.
Dielo
- Dydaktyka nauki o języku ojczystym (1929)
- Składnia opisowa współczesnej polszczyzny kulturalnej (1937)
- Zarys składni polskiej (1957)
- W kręgu języka literackiego i artystycznego (1961)
- Historia języka polskiego (t. 1–3 1961–72)
Referencie
- ↑ a b c Zenon Klemensiewicz | Encyklopedia PWN
