Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme. Nachádza sa v hĺbke 2 900 km, pod plášťom, od ktorého je oddelené Gutenbergovou diskontinuitou. Je rozdelené na vonkajšie a vnútorné jadro, medzi nimi sa nachádza prechodná zóna, široká asi 160 – 500 km. Jadro tvorí asi 31 % hmotnosti Zeme. Zloženie jadra a jeho vlastnosti nie je možné získať priamo, súbor poznatkov o ňom je kombináciou geofyzikálnych a geochemických meraní zemského plášťa a kozmochemických poznatkov.
Vývoj
Jadro sa začalo formovať pred 1 až 1,5 miliardou rokov.[1] Tekuté jadro následne stuhlo pred 565 miliónmi rokov.[2]
Vonkajšie jadro
Vonkajšie jadro je zložené hlavne zo železa a niklu. Ďalšími prímesami sú kyslík, síra a mangán. Z pozorovania prechodu seizmických vĺn sa javí ako tekuté, pretože S-vlny (sekundárne - priečne vlny) ním neprechádzajú.
Vnútorné jadro
Vnútorné jadro je tvorené zliatinou železa a niklu. Javí sa ako pevné, kvôli obrovským tlakom (okolo 4×1011 Pa) a teplote (približne 5 430 °C) má vnútorné jadro vysokú hustotu (~17 kg.dm-3).
