Prezidentskú kandidatúru prijal len na popud svojej ženy, tú však krátko po príchode do Bieleho domu ranila mŕtvica. Láskyplne sa o ňu staral a učil ju znova hovoriť. Jeho stopädesiatkilová postava (najťažší prezident histórie) vyžadovala špeciálne kreslá, mal aj zvlášť veľkú vaňu, v tej normálnej totiž raz uviazol. Vlastnil automobil a časť stajní Bieleho domu prebudoval na garáže. Politiku nemiloval, Biely dom označil za najosamelejšie miesto na svete. Za ozajstné šťastie považoval čas, keď sa deväť rokov po odchode z funkcie prezidenta stal predsedom Najvyššieho súdu.[chýba zdroj]
