Pre jednoduchosť rozlišujeme iba medzi starogréčtinou a novogréčtinou. Prepis pre starogréčtinu používame do roku 1453 (teda do zániku Byzantskej ríše), prepis pre novogréčtinu od roku 1453.

Na prepis starogréčtiny sa používa tabuľka z Pravidiel slovenského pravopisu- Kap. VII - 2.^[1]. Nasleduje jej reprodukcia doplnená o niekoľko zriedkavých dvojhlások, ktoré v nej nie sú uvedené.

Poznámky:

• ᾳ, ῃ, ῳ prísne vzaté nie sú dvojhlásky, ale bývalé dvojhlásky (vyvinuli sa z dvojhlások).
• Skupiny Αι, Ηι a Ωι sa na začiatku slova niekedy, t.j. keď ide o tzv. iota adscriptum, neprepisujú (ako obyčajne) ako ai, éi, ói, ale ako á, é, ó. To, že ide o iota adscriptum, možno rozpoznať podľa toho, že sa prídychy a akcenty nepíšu (ako obyčajne) nad druhým písmenom, ale pred (nad) prvým písmenom dvojice samohlások. Teda napr.: ῞Αιδης = Hádes (nie Haides).
• Dve bodky (tzv. tréma, dieréza) na druhou samohláskou znamenajú, že nejde o dvojhlásku, ale len dve za sebou nasledujúce samohlásky.

Poznámky:

• Ostrý prídych sa prepisuje ako H / h pred daným písmenom (iba v prípade Ῥ/ῥ ako h za daným písmenom), čiže konkrétne: Ἁ/ἁ = Ha/ha, Ἑ/ἑ = He/he, Ἡ/ἡ = Hé/hé, Ἱ/ἱ = Hi/hi, Ὁ/ὁ = Ho/ho, Ὑ/ὑ = Hy/hy, Ὡ/ὡ = Hó/hó, Ῥ/ῥ = Rh/rh. V prípade dvojhlásky sa ostrý prídych píše nad druhým písmenom dvojhlásky, a prepisujeme ho ako h pred prvým písmenom dvojhlásky (nie pred druhým písmenom dvojhlásky), teda napr.: αἱ = hai (nie ahi). Ak sa prídych píše pred prvým písmenom (zdanlivej) dvojhlásky, ide o tzv. iota adscriptum - pozri vyššie. V PSP je napísané Ostrý prídych sa prepisuje ako h (pred samohláskou a, dvojhláskou a po r). Ide o očividnú chybu z nepozornosti, pretože priamo nad aj pod touto vetou sú uvedené príklady (Hektor, Hélios), v ktorých sa ostrý prídych prepisuje ako h pred písmenom e (teda nie pred písmenom a). Chyba teda spočíva: (1) buď v tom, že to "a" v PSP bolo pôvodne myslené ako spojka, ktorú niekto zabudol odstrániť a zle pochopil (v tom prípade má mať text význam "pred samohláskou + dvojhláskou + po r" a text zátvorky teda len deskriptívne vymenúva výskyt ostrého prídychu v gréčtine) alebo (2) v tom, že namiesto "a" má byť v texte "e" (v tom prípade text zátvorky normatívne obmedzuje množinu prípadov, v ktorých sa ostrý prídych prepisuje ako h). My tu uplatňujeme možnosť (1), už preto, že sa to tak bežne robí prakticky vo všetkých bežných prepisoch z gréčtiny.
  
• Ostrý prízvuk nie je dĺžeň! (už preto sa do slovenčiny nesmie prepisovať ako ´ )
  
• Prieťažný prízvuk sa môže zapisovať pomocou jedného z vyššie uvedených variantov. Znak ¯ môže alternatívne znamenať dlhú samohlásku, teda slovenský dĺžeň (ten sa podľa tohto systému v prípade a, i, y nezapisuje - pozri napr. nižšie). Medzi týmito dvoma použitiami znaku ¯ existuje (náhodou) nasledujúci súvis: Prieťažný prízvuk sa môže nachádzať len v dlhých slabikách, teda slabikách s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou.

Samohlásky α, ι, υ sa prísne vzaté vyslovovali nie vždy ako a, i, y (teda krátko), ale v niektorých prípadoch ako á, í, ý (teda dlho). Tieto dlhé tvary sa (až od novoveku) ojedinele pre starogréčtinu zapisujú s čiarkou nad písmenom, teda ako ᾱ, ῑ, ῡ. Podľa tabuľky v PSP (a teda aj postupu na wikipédii) sa však samohlásky α, ι, υ vždy prepisujú krátko, teda bez dĺžňa (iba zriedkavé písmeno ᾳ a Aι ako iota adscriptum sa prepisujú ako á).

Pri samohláskach e a o takýto problém nevzniká, pretože na dlhé tvary é a ó mala starogréčtina samostatné písmená η a ω, a tie sa podľa PSP samozrejme prepisujú s dĺžňom.

V záujme zohľadnenia aj (nejednoznačne formulovanej) kapitoly III-3. v PSP, majú pred vyššie uvedenými pravidlami prioritu nasledujúce výnimky:

• (i) grécke ženské mená zakončené na omegu (teda -ó) sa prepisujú so zakončením -o, napr. Sapfo;
• (ii) nasledujúce slová sa prepisujú nasledovne : Táles, Sofokles, Tesália, Herakles, Poseidón, Dionýzos, Temistokles, Nike, Antenor a Arete (ide o slová z kapitoly III-3 PSP, ostatné slová z tejto kapitoly sú buď uvedené aj v slovníkovej časti PSP - pozri nižšie bod iii- alebo sa pri nich postupuje podľa bodu a uvedeného nižšie, čiže prioritu pri nich má štandardný prepis)
• (iii) slová uvedené v slovníkovej časti PSP, napr. Afrodita či Demostenes, sa prepisujú tak, ako sú tam uvedené;
• (iv) slová uvedené v zoznamoch Úradu geodézie ([1]; len pokiaľ sa myslia staroveké geografické názvy), napr. Mytilény, sa prepisujú tak, ako sú tam uvedené.

Vo všetkých týchto prípadoch sa v hlavnom článku o danom slove ako alternatíva v prvej vete článku uvedie - prinajmenšom - aj prepis podľa kapitoly VII-2. PSP, teda podľa tu vyššie uvedených štandardných pravidiel prepisu, napr. Sapfó, Démosthenes, a okrem toho prípadné prepisy podľa nižšie uvedených zásad.

V úvode hlavných článkov o danom slove je vhodné v prvej vete článku ako ďalšie alternatívy (synonymá) odchylné od všetkých potiaľto uvedených pravidiel uviesť:

• a) Všetky verzie prepisu/adaptácie vyplývajúce z (aj kombinovaného) aplikovania ostatných pravidiel uvedených v kapitole III-3. v PSP; t.j. napr. vždy sa uvedie ako alternatíva:
  • osobné meno, ktoré má -t- namiesto -th- (napr. Klóto) a
  • ženské meno, ktoré má zakončenie -a namiesto -é (napr. Psycha) a
  • ženského meno (aj geografické), ktoré má zakončenie na -ida, -yda namieto -is, -ys (napr. Thetis).

V ostatných prípadoch uvádzania alternatív podľa zásada uvedených v III-3 v PSP (okrem konkrétnych slov uvedených vyššie pod bodmi ii a iii) treba postupovať obozretne, v prípade pochybností/nedoložiteľnosti tvaru slova v žiadnej literatúre a podobne je však bezpečnejšie alternatívy neuviesť.

• b) Prepis používajúci namiesto -es/-eis/-eus a -or na konci slova -és/-éis/-éus a -ór, napr. Démosthenés; takýto prepis používa - aj keď nie vždy - napr. Encyklopaedia Beliana
• c) Prepis používajúci namiesto -es/-eis/-eus a -or na konci slova -és/-éis/-éus a -ór, ako aj namiesto a, y, i kdekoľvek v slove á, ý a í, napr. Pán(Poznámka: V slovách typu Hádes - pozri vyššie - sa dlhé a na začiatku slova v prepise používa aj pri použití štandardného prepisu.).

Poznámka: Takýto prepis používa:

• v slovenských textoch napr.:
  • Králik, Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, 2015, napr. S. 180 (namiesto znaku dĺžňa používa znak ¯)
  • Zamarovský, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá, 1980
  • Encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava: Obzor, 1987
  • Dašková, K.: Slová z dovozu. Bratislava: Mladé letá, 1982
  • Mihálik, V. - preklad textu Ovidius Naso, P.: Umenie milovať. Lieky proti láske. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1974
  • Hrabovský, J.: Ako písať v slovenskom texte grécke a latinské vlastné podstatné mená osôb?. In: Slovenská reč, 1941, 8. roč. č. 10, S. 298-300 dostupné online
  • Horecký, J.: Grécke a latinské vlastné mená v slovenčine. In: Slovenská reč, 1946, roč. 12 , č. 5-6, S. 178 - 183 [2]
• v českých textoch (spomeňme ako príklady také, ktoré obsahujú veľa vlastných mien) napr.:
  • Bahník, V.: Slovník antické kultury. Praha: Svoboda, 1974 - text obsahuje veľmi veľa mien súvisiacich so starovekým Gréckom
  • Svoboda, L. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973
  • Malá československá encyklopedie

Z textov dostupných online sa dá zistiť, či a kde sa v danom gréckom slove píše dlhé alebo krátke i/y/a v týchto zdrojoch obsahujúcich veľa slov resp. mien:

• Landergott, J.: Kleió 2001-2011 dostupné online- text obsahuje veľmi veľa vlastných mien, ktoré súvisia so starovekým Gréckom
• Liddell, H. J., Scott, R.: A Greek-English Lexicon. 1940 dostupné online - štandardný slovník starogréčtiny (nielen) v anglosaských krajinách (V online verzii sa dlhé i/y/a značí _ za písmenom alebo prieťažným prízvukom ˜ nad písmenom (ak nejde o dvojhlásku), a krátke i/y/a sa značí strieškou za písmenom; v tlačenej verzii sa dlhé značí ¯ nad písmenom alebo prieťažným prízvukom a krátke "mäkčeňom" nad písmenom. Treba ale upozorniť, že dĺžka koncového -as [ás] nie je značená)
• Adrados, F. R., Somolinos, J. R. (eds.): Diccionario Griego-Español (DGE). Madrid: Instituto de Lenguas y Culturas del Mediterráneo y Oriente Próximo del Centro de Ciencias Humanas y Sociales del CSIC dostupné online - monumentálny slovník obsahujúci aj početné vlastné mená, ale ešte nedokončený - hotový je len začiatok abecedy (Dlhé i/y/a sa značí ¯ nad písmenom alebo prieťažným prízvukom ˜ nad písmenom (ak nejde o dvojhlásku) a krátke "mäkčeňom" nad písmenom, ale (ne)dĺžka nie je značená vždy; dĺžka koncového -as nie je značená)

• d) Prepis používajúci namiesto -ou- len -u- resp. (ak sa prepisujú aj dlhé a, y a i) -ú-, napr. Thúkýdidés alebo Thukydides; takýto prepis je všeobecne veľmi rozšírený
• e) akékoľvek ďalšie tvary vyskytujúce sa v literatúre (napr. v slovenských prekladoch kníh Mertlík, R.: Staroveké báje a povesti či Petiška, E.: Staré grécke báje a povesti, v Encyclopaedii Beliane a v ďalších slovenských textoch napr. na Google books; staršie tvary sú napr. v Slovenskom náučnom slovníku z roku 1932).

Prepis uvádzaný (fakultatívne) v zátvorke prvej vety článku o danom slove ako prepis (fakultatívneho) zápisu tohto slova uvedeného priamo gréckym písmom sa uvádza najprv podľa kapitoly VII.-2 PSP a potom, na druhom mieste, (fakultatívne) s komentárom "iný prepis" alebo podobne ako prepis podľa bodu c) a d) predchádzajúceho odstavca. Napr. v článku Ares (boh) je: (Άρης - Ares/iný prepis:Arés).

Novogrécka výslovnosť je čiastočne odlišná od klasickej. Pravidlá slovenského pravopisu odporúčajú používať na jazyky, ktoré nie sú v Pravidlách slovenského pravopisu podrobne rozoberané (t.j. aj novogréčtinu), prepis, ktorý sa čo najviac riadi podľa výslovnosti. Keďže je však výslovnosť novogréčtiny pomerne komplikovaná a prepis písma založený čisto na výslovnosti by bol preto dosť zložitý a mätúci, zvykne sa u nás (pozri napr. nižšie uvedené zdroje) používať zjednodušený prepis, ktorý je síce založený na výslovnosti, ale najmä pri spoluhláskach sa pridŕža skôr grafickej podoby gréckeho písma (predovšetkým ignoruje – okrem jedného prípadu – palatalizáciu). Takýto prístup bol zvolený aj tu.

Tabuľka s presnou výslovnosťou novogréčtiny je uvedená v článku Výslovnosť novogréčtiny.
Do júla 2011 sa na tejto wikipédii používal o čosi fonetickejší prepis, je preto možné, že niektoré slová sú prepísané odchylne od systému, ktorý je tu uvedený.

Poznámka: Dlhé samohlásky v novogréčtine neexistujú.

Poznámka: Neznelé spoluhlásky sú [θ], [k], [x] (teda ks), [p], [s], [t], [f], [ch]

Skupina γι/γει/γη/γοι/γυ/γυι sa pred [a]/[o]/[u] prepisuje ako j (platí len keď je ι/ει/η/οι/υ/υι neprízvučné). V ostatných prípadoch sa prepisuje tak, ako je uvedené vyššie.

• Ostrý prídych (´) ani žiaden iný prídych či prízvuk sa neprepisuje.
• Dve bodky (¨) znamenajú, že sa skupina spoluhlások vyslovuje ako keby išlo o dve samostatné samohlásky, napr. αϊ je teda ai (nie e).

• PALKOVIČ, Konštantín. Transkripcia zo starej a novej gréčtiny do slovenčiny. Kultúra slova (Bratislava: Veda), 1981, roč. 46, čís. 2, s. 76-80. Dostupné online [cit. 2018-01-27]. ISSN 0023-5202.
• http://urls.ff.cuni.cz/obory/transkripce-nr.pdf
• Pravidlá slovenského pravopisu, Veda, 2000 - Kap. VII – 2.
• http://transliteration.eki.ee/pdf/Greek.pdf
• http://www.biblicalgreek.org/links/biblical.php
• zdroje v článku Výslovnosť novogréčtiny