Výcvikový priestor Waffen-SS Čechy ("SS-Truppenübungsplatz Beneschau", od 1. septembra 1943 "SS-Truppenübungsplatz Böhmen"), bol zriadený v marci 1942 v priestore zhruba vymedzenom Vltavou, Sázavou, Konopišťským potokom a dnešnou cestou I / 18Vrchotovy Janovice – Sedlčany, veliteľstvo sídlilo v Benešove. Funkcia veliteľa pripravovaného výcvikového priestoru bola zriadená 1. novembra 1941. V piatich fázach došlo k vysťahovaniu väčšiny pôvodných obyvateľov (cca 30 000 osôb) z asi 65 obcí, menšia časť obyvateľstva (asi 40%) bola donútená cvičisko poľnohospodársky zásobovať.[1] V priestore platili nemecké ríšske zákony. Postupne tu boli zriadené delostrelecká škola, škola tankových granátnikov, ženijná škola, škola stíhačov tankov a škola útočných diel. V Hradišťku bola v roku 1943 zriadená pobočka koncentračného tábora Flossenbürg. Cvičisko nebolo v plnom rozsahu do konca vojny dokončené.
Podobný výcvikový priestor SS, Dębica (Heidelager) bol tiež v Poľsku.
Vysídľovanie niektorých oblastí bolo súčasťou nemeckej germanizačnej politiky, ktorej cieľom bolo prepojiť územie osídlené Nemcami a izolovať české osídlenia do menších celkov.[1]
Vysídlenie prebiehalo v piatich etapách: zóna I a Ib do 15. októbra1942, zóna II do 1. apríla 1943, zóna IIb do 15. mája 1943, zóna III do 31. decembra 1943, zóna IV do 31. októbra 1943, zóna V do 1. apríla 1944.[1] Do 15. apríla 1944 bolo vysídlených 65 obcí, 144 osád, 5682 domov. Vysídlenie sa týkalo 8619 rodín a 30 986 osôb.[1] Pretože predchádzajúce niekoľkoročné prípravy prebiehali v utajení, obyvateľstvo sa o svojom vysídlení dozvedelo až tesne pred akciou. Z niektorých obcí bola vysídlená výrazná väčšina obyvateľstva (prevažne v strednej a severozápadnej časti), z mnohých len zhruba polovica alebo aj menej ako štvrtina (najmä v juhozápadnej časti).[1] vysťahovalci v I. etape si mohli vziať so sebou živý i neživý inventár, v ďalších etapách boli obyvatelia nútení všetok majetok ponechať na mieste.[2]
Hospodárenie v priestore
Na zabezpečenie výživy vojenských jednotiek, dôstojníkov SS a ich rodín ako aj zvyšných pôvodných obyvateľov boli zriadené tzv. SS-Hofy, poľnohospodárske hospodárske jednotky vzniknuté z predchádzajúcich veľkostatkov či spojením skupín existujúcich usadlostí. Pracovalo sa tu denne vrátane sobôt a nedieľ, zamestnanci dostávali nepríliš veľkú mzdu a deputát.[3]
Ďalej na území vznikli rybnikárske, lesnícke a záhradnícke jednotky (SS-Teichwirtschaft, SS-Forsa a SS-Gartenbau).[3]
Nemecká strana predpokladala, že majetky z tohto územia budú po vojne pridelené zaslúžilým nemeckým dôstojníkom.
Pracovné a zajatecké tábory
Okrem miestnych obyvateľov boli k práci neskôr používaní aj väzni. Na území bolo zriadených niekoľko táborov: pracovné výchovné tábory pre ľudí vyhýbajúcich sa práci, sonderlagery pre ľudí zo zmiešaných rodín (manželov židoviek a potomkov zmiešaných párov), kárny tábor pre príslušníkov SS, ktorí sa previnili, tábor pre politických väzňov atď.[4]
Po skončení druhej svetovej vojny v júni 1945 bolo v tábore v Lešanoch držaných 15 000 nemeckých zajatcov, členov Wehrmachtu alebo Waffen-SS.[4] Na jeseň 1945 tu bol internačný tábor pre vysídľované nemecké obyvateľstvo.[4]
Opevnenie cvičiska
Na jar 1944 začalo velenie s opevňovaním cvičiska pomocou zátarasov, mínových polí, podmínovaním niektorých objektov atď. Tieto práce vyvrcholili na jar 1945 s blížiacim sa koncom vojny.[4]
Ukryté materiály
V priestore obce Hradištko bolo koncom apríla 1945 zakopané množstvo debien nacistických materiálov evakuovaných z Berlína: tzv. Štěchovický archív vykopala americká armáda bez vedomia československých úradov o rok neskôr. Predpokladá sa, že niekde v oblasti Hradišťka je ukryté aj množstvo ďalšieho materiálu, tzv. Štěchovický poklad.
Návrat obyvateľstva
Už začiatkom mája 1945 nemecké vojská cvičisko opustili a obyvateľstvo sa začalo spontánne vracať do svojich domovov. Mnohé domy však boli zničené alebo spustnuté, a niektorí obyvatelia preto zostali vo svojom dočasnom bydlisku alebo obsadili niektorú usadlosť po vysídlených Nemcoch v pohraničí. Bol vytvorený Národný výbor vyvlastnených obcí povltavských a posázavských, jeho nie príliš úspešná činnosť však bola ukončená 7. decembra 1945.[4] Vyhláškou Ministerstva ochrany práce a sociálnej starostlivosti bola 18. júna 1945 vydaná vyhláška o zriadení osobitných repatriačných úradovní, kde sa mali presídlenci hlásiť. Po ministerskej porade bol zriadený Koordinačný výbor pre obnovu území bývalého cvičiska SS Benešov.
↑Interpelácia poslancov Zeminové, Mikuláša, dr. Neumana, dr. Buriana vláde republiky Československej vo veci znovuvybudovania 62 obcí okresov benešovského, sedlčanského a jílovského, vysídlených nacistami počas vojny a značne poškodených okupantami, tlač č. 82, Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé, 13. 12. 1945, in urocnice.eu
Jaroslava Krausová: "Cvičisko SS pri Benešove (vysídľovanie obyvateľstva a jeho povojnový návrat)", diplomová práca, Universita Karlova v Prahe, 1996
Ivan Maška: "Cvičisko SS" Böhmen "1942-45, Príspevok k životu obyvateľov Podblanicka", diplomová práca, Universita Karlova v Prahe, 1999
J. Hoffmannová, J. Juněcová: "Zriaďovanie cvičiska zbraní SS Benešov a povojnová obnova územia, 1942 - 1950", faksimile, Štátny ústredný archív v Prahe, 1985
Václav Šmerák "Potulky medzi Vltavou a Sázavou", Mladá fronta a.s., 2013
