| Vysoký Tribeč
|
geomorfologická časť
Tribča
|
Veľký Tribeč
|
| Štát
|
 Slovensko
|
| Regióny
|
Nitriansky, Trenčiansky
|
| Okresy
|
Topoľčany, Zlaté Moravce, Partizánske
|
|
|
| Časť
|
Veľkého Tribča
|
| Hranice
|
Hornonitrianske predhorie, Zlatnianske predhorie, Skýcovská vrchovina
|
| Rieky
|
Dršňa, Hradský potok, Čerešňový potok
|
|
|
| Súradnice
|
48°29′02″S 18°15′14″V / 48,484°S 18,254°V / 48.484; 18.254
|
| Najvyšší bod
|
Veľký Tribeč
|
| - výška
|
830 m n. m.
|
| Najnižší bod
|
západný okraj územia
|
| - výška
|
cca 220 m n. m.
|
|
|
|
Poloha územia v rámci Slovenska
|
|
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
|
|
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Vysoký Tribeč je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.[2]
Polohopis
Územie sa nachádza v strednej, najvyššej časti pohoria Tribeč a zaberá centrálnu časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára oválny pás územia, pretiahnutý v západo-východnom smere, severozápadne od Zlatých Moraviec. Vysoký Tribeč obklopujú len časti pohoria Tribeč, menovite na severe a severozápade nadväzuje Hornonitrianske predhorie, juhozápadným a južným smerom leží Zlatnianske predhorie, obe časti podcelku Veľký Tribeč. Na východe susedí Skýcovská vrchovina, ktorá tvorí geomorfologickú časť podcelku Rázdiel.[1]
Západné a severné úbočia Vysokého Tribča[3] patria do povodia Nitry, kde smerujú aj najvýznamnejšie prítoky tejto časti, Dršňa, Hradský potok a Vyčoma. Vodné toky z južnej časti tečú južným smerom do riečky Žitava, medzi nimi Čerešňový potok a Stránka.[2]
Chránené územia
Celá stredná časť pohoria, vrátane Vysokého Tribča, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránené územia sa tu nenachádzajú, v blízkosti však leží chránený areál Topoľčianska zubria zvernica na juhu, národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj západným smerom.[2]
Turizmus
Turisticky atraktívne územie je prístupné značenými chodníkmi z okolitých obcí v podhorí. Najnavštevovanejší je hlavný hrebeň v úseku Veľký Tribeč – Malý Tribeč – Medvedí vrch, s pokračovaním na Javorový vrch. Obľúbené lokality sú tiež ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno a okolité chránené územia.
Vybrané vrcholy
Turistické trasy
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra * [online]. juls.savba.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
Pozri aj
