Oblasť bola obývaná už skôr ľuďmi z lužickej a púchovskej kultúry, od 9. až 10. storočia aj slovanskými kmeňmi. Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po mongolskom vpáde. Základ hradu tvoril horný hrad s vnútornou vežou, ktorá bola dominantným obranným zariadením celého komplexu. Koncom 13. storočia sa hrad stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1394 ho získal Stibor zo Stiboríc. V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, roku 1439 sa objavila aj prvá písomná zmienka o Vršatskom Podhradí, vtedy označovanom ako Podhradhye.
Roku 1680 hrad vypálilo cisárske vojsko. Po rekonštrukcii však hrad vyhorel roku 1707, počas Rákociho povstania ho navyše cisárske vojská zámerne zničili výbušninami. Majitelia k ďalšej rekonštrukcii neprikročili. Dnes je z hradu zrúcanina. O jej konzervovanie a sprístupnenie sa usilujú miestni dobrovoľníci.[2]
Prístup
Z obce Vršatského Podhradia, z autobusovej zastávky je to k zrúcanine hradu Vršatec asi 10 minút pešo po značke.