Samotná dolná nádrž je najväčšou vodnou plochou na Morave a celá kaskáda zaberá plochu 32,3km². Nádrže sú však veľmi plytké, hĺbka často nepresahuje 2metre. Horná nádrž má prirodzené brehy, stredná a dolná z väčšej časti umelé (hrádze) - miestami je hladina nad úrovňou okolitého terénu. Do prostrednej nádrže sa so spoločným ústím vlievajú rieky Svratka a Jihlava. Na brehoch nádrží sa nachádzajú obce Brod nad Dyjí, Dolní Věstonice, Pasohlávky, Pavlov, Strachotín a niekoľko rekreačných oblastí a areálov.
Výstavba vodného diela a regulácia Dyje mala dramatické účinky na životné prostredie, pričom plány na rozsiahle zavlažovacie kanály boli po roku 1989 opustené, a jej hlavný účel tak pominul. Následkom zaplavenia oblasti je zánik desiatok hektárov pôvodných lužných lesov, ktoré zabezpečovali rozlievanie vody v krajine a mali značnú retenčnú schopnosť. Po protestoch niektorých ekologických organizácií a odborníkov na životné prostredie bola znížená hladina prostrednej nádrže o 85cm a vytvorené 2 ostrovčeky, na ktorých sa obnovili pôvodné lužné lesy už počas 5 rokov od ustúpenia vody.
Vplyvu výstavby nádrží na krajinu a faunu bolo venované niekoľko odborných štúdií z ktorých vyplýva, že Novomlýnske nádrže sú výrazným stabilizujúcim prvkom ovplyvňujúcim veľmi pozitívne klimatické prvky v krajine. V nive južnej Moravy prebiehajú totiž procesy vysušovania krajiny spôsobené ako globálnymi klimatickými zmenami, tak aj intenzitou čerpania podzemných vôd do vodovodnej siete. Samotná existencia lužných lesov južnej Moravy tak môže byť v súčasnosti podmienená maximálnou funkčnosťou vodného diela Nové Mlýny.[1][2]
Prostredná nádrž úplne zatopila dedinu Mušov, zachovaný zostal iba jej kostol stojaci nad dedinou na kopčeku (teraz ostrove).
↑Ornitológovia termínom Mušov či Mušovská zdrž často označujú časť Nové Mlýny II, na ktorej mieste stávala obec Mušov a kde se dodnes zachoval mušovský kostol.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vodní dílo Nové Mlýny na českej Wikipédii.