Obec sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Veľký Krtíš, v povodí potoka Koprovnica.
Severozápadný okraj katastrálneho územia obce je aj hranicou Vojenského výcvikového priestoru Lešť.
Od centra okresného mesta je vzdialená 20 km. K Veľkému Lomu patria aj 3 hájenky ležiace 1 km severne od obce.
Názov
Prvá písomná zmienka o obci s názvom Laam je z roku 1573. V roku 1808 sa už spomína ako Welky Luom. Názov obce údajne vznikol po veľkej víchrici, ktorá najviac stromov polámala na kopci za dedinou zvanom Dielec.
Od tejto udalosti si ľudia prispôsobili názov obce od slov "veľké lámanie" – VEĽKÝ LOM
Výstavba v obci, infraštruktúra a zamestnanosť
1955 – výstavba cesty do Koprovnice a Dolných Strhár
1961 – zavedenie elektrickej energie do celej obce
1969 – 1973 výstavba miestneho vodovodu
1970 – vyasfaltovanie ciest v obci a do Senného
1979 – 1980 výstavba strelnice
1992 – oprava mostov, oprava kultúrnej pamiatky – vyhne, vyčistenie miestneho potoka
1993 – ukončená výstavba nového Domu smútku
2004 – zrekonštruované verejné osvetlenie a miestny rozhlas
2005 – oprava rozvodu elektrickej energie
Zdravotnícka pomoc pre obyvateľov je poskytovaná v Zdravotnom stredisku v Pôtri (15 km), no mnoho občanov dochádza na lekárske vyšetrenia do Veľkého Krtíša.
Poštové služby zabezpečuje pre obec pobočka Slovenskej pošty v Pôtri.
Autobusovú dopravu zabezpečuje SAD Zvolen s BBSK maximálne 3x denne.
V minulosti bola vo V.Lome aj škola a škôlka. V najlepších rokoch chodilo do škôlky takmer 30, a do školy vyše 50 detí. V prevádzke bola aj školská jedáleň. V 90. rokoch bolo všetko zrušené pre nízky počet detí. V súčasnosti dochádzajú deti do škôlky v Pôtri a do škôl v Modrom Kameni a Veľkom Krtíši.
V obci sú prevádzkované potraviny.
Jediným zamestnávateľom v obci je miestne Poľnohospodárske družstvo.
Obyvateľstvo
Vo Veľkom Lome žijú tri národnosti:
slovenská
ukrajinská
rómska
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1842. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami a konchou. Fasády sú hladké, veža kostola je krytá cibuľovou helmicou.[4]
Kováčska dielňa (dom číslo 111), ľudová viacpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika.[5]
Folklór, kultúra a šport
V obci existuje folklórny súbor Lomianka. Najvýznamnejším rokom pre súbor bol rok 1982, keď sa zúčastnil na Podpolianskych slávnostiach.
Pre mužskú časť tohto súboru je charakteristický kroj pozostávajúci z týchto častí:
v letnom období krpcov či súkenných papúč, kalapčokov s malou strechou a z plátených košieľ a gatí (vo sviatok vyšívaných). V zime nosili nohavice z domáceho súkna, vo sviatok z tenkého, zvolenského. K tomu si obliekali kožúštek vybíjaný ringliami. Cez sviatky sa nosili čižmy inak kapcáty.
Ženský kroj pozostáva z týchto častí:
Zo spodného oblečenia – rubáča a spodnej bielej košele. K vrchnému oblečeniu patrilo oplecko a geceľa zdobená grajzľami a šmúrami. Taktiež kosičky, šaty (zástery), ľajbríky a popruhy.
V zime sa miesto ľajbríka odievali do kožúška. Na hlavách nosili dievky vo sviatok párty a ženy kyty.
Dievky si plietli vrkoče šmúrami a štencami.
V roku 1992 kultúrni činovníci vystúpili na folklórom podujatí vo Východnej.
V súčasnosti záujem o účinkovanie v miestnom súbore upadá.
Obecný úrad usporiadava pre všetky malé deti v obci každoročne v decembri Mikuláša a v lete športový deň na svojpomocne vybudovanom ihrisku.
Pre čitateľov je k dispozícii aj knižnica, ktorá sa nachádza v budove OÚ.
