Tu be-av (hebr.ט״ו באב), doslova "15. av") je menší poexilový židovský sviatok, ktorý pripadá na 15. deň mesiaca av. V dobe druhého chrámu bol dňom, kedy bolo do chrámu prinášané obetné drevo ako dar pre potreby chrámu (Korban ECIM); neskoršia rabínska literatúra potom spája tento deň s radom ďalších udalostí.[1] Pripomína putovanie po púšti v knihe Numeri a božie rozhodnutie netrestať generácie smrťou; pochovanie obetí povstania proti Rimanom; zrušenie zákazu pútí do Jeruzalema; dovolenie príslušníkom rôznych kmeňov Izraela uzatvárať medzi sebou svatby a povinnosť prinášať obety dreva bola tiež zrušená na tento deň.[2]:233-234 V období po zbúraní Chrámu sa tento deň považuje za „polosviatok“.[2]:233
Podľa Talmudu Bol Tu be-av za čias jeruzalemského Chrámu radostný sviatok značiaci počiatok úrody vínnej révy (koniec tejto úrody značil Jom kipur). V oboch dňoch sa slobodné dievčatá žijúce v Jeruzaleme obliekli do bielych šiat, ktoré si požičali (to preto, aby neboli zahanbené dievčatá, ktoré nemali vlastné biele šaty), a išli tancovať na vinice (Ta'anit 4: 8).[4] V rovnakej kapitole traktátu Ta'anit sa tiež píše, že nie je slávnostnejších sviatkov, ako sú Tu be-av a Jom kipur.[5]
Šulchan aruch v prípade tohto sviatku nespomína žiadne dodržované rituály alebo zvyky, z denných modlitieb je však vypúšťaný Tachanun.[6]
Moderným zvykom je organizovať na Tu be-av svadby.[4] V Izraeli je tento deň oslavovaný ako sviatok lásky. Izraelčania svojim blízkym a milovaným dávajú kvety a priania, usporadúvajú sa tiež hudobné a tanečné festivaly.[7]
↑ abSTERN, Marc. Svátky v životě Židů : vzpomínání, slavení, vyprávění. Preklad Alena Smutná. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2002. 247 s. (Světová náboženství.) ISBN 80-7021-551-8.
↑KAGEDAN, Binyamin. The evolution of Tu B’Av into Jewish Valentine’s Day [online]. Jewish and Israel News, 2012-07-29, [cit. 2013-09-30]. Dostupné online. Archivované 2014-11-13 z originálu. (po anglicky)