Trigonálne planárna molekulárna geometria popisuje geometriu (priestorové usporiadanie) molekuly, v ktorej je jeden atóm v strede viazaný na tri ďalšie atómy, ktoré ležia vo vrcholoch rovnostranného trojuholníka, pričom všetky štyri atómy ležia v rovine.[1] V ideálnej molekule s touto geometriou sú všetky tri atómy (alebo ligandy) identické a všetky väzbové uhly sú 120°. Takéto molekuly patria do bodovej grupyD3h. Molekuly, ktoré nemajú tri identické ligandy, napríklad H2CO, sa líšia od tejto idealizovanej geometrie (majú rôzne väzbové dĺžky a uhly, ale sú stále planárne). Medzi príklady molekúl, ktoré majú trigonálne planárnu štruktúru, patria fluorid boritý (BF3), formaldehyd (H2CO), fosgén (COCl2) a oxid sírový (SO3). Niektoré ióny majú takisto trigonálne planárne usporiadanie, napríklad dusičnan (NO3-), uhličitan (CO32-) a guanidínium (C(NH2)3+). V organickej chémii sú uhlíkové atómy s tromi väzbami v trigonálne planárnom usporiadaní často popísané sp2 hybridizáciou.[2][3]
Dusíková inverzia popisuje skrivenie pyramidálnych amínov cez tranzitný stav, ktorý je trigonálne planárny.
Pyramidalizácia je skrivenie trigonálne planárnej molekulárnej geometrie smerom k tetrahedrálnej molekulárnej geometrii. Tento prípad možno pozorovať u pyramidálnych alkénov.[1]
Molekuly, ktoré majú ideálnu trigonálne planárnu štruktúru (majú identické ligandy), nemajú dipólový moment.[4] Ak ligandy nie sú zhodné, molekula môže mať dipólový moment.
Štruktúra fluoridu boritého, príklad trigonálne planárnej molekulárnej geometrie
Referencie
↑ abMARCH, Jerry. Advanced organic chemistry : reactions, mechanisms, and structure. New York : Wiley, 1985. (3rd ed.) Dostupné online.ISBN 0-471-88841-9.
↑HOLLEMAN, A. F.; WIBERG, E.. Inorganic Chemistry. San Diego : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
