Triglavský národný park
|
Triglavski narodni park
|
Národný park
|
|
Štát
|
Slovinsko
|
Obec
|
Bled, Bohinj, Bovec, Gorje, Jesenice, Kobarid, Kranjska Gora, Tolmin[1]
|
|
Súradnice
|
46°23′S 13°53′V / 46,383°S 13,883°V / 46.383; 13.883
|
Najvyšší bod
|
Triglav
|
- výška
|
2 864 m n. m.
|
Najnižší bod
|
Tolminka
|
- výška
|
180 m n. m.
|
|
Rozloha
|
839,81 km² (83 981 ha)
|
|
Vznik
|
7. júl 1961[2]
|
Správa
|
Javni zavod Triglavski narodni park
|
- Sídlo správy
|
Bled
|
|
Poloha parku v Slovinsku
|
|
Wikimedia Commons: Triglav National Park
|
Webová stránka: tnp.si
|
OpenStreetMap: mapa
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Triglavský národný park (slovin. Triglavski narodni park; skratka TNP) je jediný národný park v Slovinsku. Nachádza sa na severozápade republiky v Gorickom a Hornokraňskom regióne, v obvode ôsmich obcí. Jeho počiatky siahajú do roku 1924,[1] ako taký bol ustanovený v lete 1961.[2]
História a súčasnosť
Už z obdobia rokov 1906 až 1908 pochádza prvý návrh prof. Albina Belara na park, avšak tento nebol realizovaný. V roku 1924 vznikol v údolí Triglavských jazier Alpsky ochranný park (slovin. Alpski varstveni park).[1] Dňa 26. júna 1961 prijala Ľudová skupščina Ľudovej republiky Slovinsko (LS LRS) uznesenie o vyhlásení Doliny siedmich jazier za národný park, a to pod názvom Triglavský národný park. Uznesenie bolo publikované v slovinskom promulgačnom liste 29. júna 1961 a účinnosti nadobudlo ôsmeho dňa od vyhlásenia, tj. 7. júla 1961.[2] Súčasťou uznesenia LS LRS bolo aj vymedzenie národného parku.[2] Súčasnú podobu parku zahŕňajúcu väčšinu východných Julských Álp vymedzil zákon z roku 1981,[3] všetky čiastkové predpisy týkajúce sa TNP boli v roku 2010 zrušené prijatím nového zákona o Triglavskom národnom parku.[4]
Od roku 2003 sú Júlske Alpy a TNP súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií.[5]
Príroda
Na území TNP prevláda vysokohorský kras, flóra je alpská, avšak je v juhozápadnej časti parku zjavný aj vplyv jadranského a stredomorského ovzdušia.[3] Najvyšším bodom parku je vrchol Triglav (2 864 m n. m.), ktorý dal parku meno a nachádza sa v jeho pomyselnom strede, najnižším miestom je potom Tolminka (180 m n. m.).[1] V parku sa najčastejšie vyskytujú jelene, srnce, kamzíky, kozorožce, medvede a vlci.[3]
Správa parku
TNP spadá pod slovinské ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia. Sídlo správy parku je v Blede.[1] Celkový počet zamestnancov TNP je 64, z čoho sa o dohľad nad územím stará dvadsať strážcov a na zver a reguláciu lovu dohliada štrnásť zamestnancov.[3] TNP je rozdelený do troch oblastí (I. ochranná oblasť: 314,87 km²; II. ochranná oblasť: 324,12 km²; III. ochranná oblasť: 200,82 km²).[1] Len v druhej a tretej ochrannej oblasti je povolená ťažba dreva a lov zveri; v prvej ochrannej oblasti je lov možný len v osobitných prípadoch.[3]
Referencie
- ↑ a b c d e f Triglavski narodni park (TNP) [online]. 2012, [cit. 2012-08-02]. Dostupné online. (po slovinsky)
- ↑ a b c d PISKERNIK, Angela. Zgodovina prizadevanj za ustanovitev Triglavskega narodnega parka. Varstvo narave: revija za teorijo in prakso varstva naravne dediščine, 1962, čís. I., s. 19. Dostupné online. (po slovinsky)
- ↑ a b c d e NĚMCOVÁ, Lenka. Setkání se Slovinskou inspekcí životního prostředí: Praha 14. 10. 2011: Zpráva ze zahraniční služební cesty [online]. 2011-10-19, [cit. 2012-08-02]. Dostupné online. Archivované 2015-06-26 z originálu.
- ↑ Zákon o Triglavskom národnom parku. In Uradni list RS, št. 52/2010 z dňa 30. 6. 2010. 2010, [cit. 2012–08–02]. Dostupné online. (po slovinsky)
- ↑ UNESCO. Biosphere Reserve Information: Slovenia: Julian Alps [online]. 2005-05-02, [cit. 2012-08-02]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
Pozri aj
Externé odkazy