Teórie Nového vedenia (angl. New Leadership theories) alebo teórie transformačného vedenia sú (relatívne) nové teórie vedenia, ktoré sa objavili v 70. rokoch, najmä však v 80. rokoch 20. storočia. Proti dovtedajším, väčšinou racionálnym prístupom sa zdôrazňuje emocionálna stránka vedenia ľudí. Ústredným pojmom sa stáva charizma, sila osobnosti „vodcu“, ktorý dokáže strhnúť ostatných pre svoju víziu (na rozdiel od efektívne riadiaceho „manažéra“). Tieto teórie vznikli na začiatku 70. rokov, ale preslávila ich až práca James M. Burnsa z roku 1978 - Burnsova teória transakčného a transformačného štýlu vedenia.