Ide o rozprávku o dievčatku Ľubke a o tom, čo spôsobila jej bujná fantázia. Vďaka nej sa sa ocitla uprostred obyvateľov stredovekého hradu. Ani sám kráľ nevedel, ako sa má správať k záhadnej návštevníčke. Spolu so šašom a dvorným mudrcom skúmali, radili sa, dokonca Ľubku aj skúšali, ale nevedeli prísť na to, čo je Ľubka zač. Ale Ľubka si čoskoro získala ich priateľstvo a náklonnosť svojou úprimnosťou a peknými pesničkami. Sám princ Rastic sa stal Ľubkiným spievodcom po hrade a stredovekých zvykoch. Kráľ, princ a šašo si Ľubku obľúbili natoľko, že sa rozhodli navštíviť ju v jej byte. Cestovanie v čase im zas umožnila Ľubkina fantázia. Uprostred vecí, ktoré sú pre nás celkom bežné, kráľ so svojím sprievodom nevychádzal z úžasu. Ale najviac bol prekvapený Ľubkin otec, keď našiel túto neobvyklú návštevu vo svojej obyvačke. Všetko sa však vysvetlilo a vďaka pesničkám zavládla medzi návštevníkmi a hostiteľmi dobrá nálada a porozumenie.^[1]