Szabóova skala je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.
Nachádza sa v katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji. Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1907 a naposledy novelizované v roku 1983 na rozlohe 11,8900 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.
Je to jedna z najstarších prírodných rezervácií Slovenskej republiky. Vyhlásená je na ochranu komplexu ryolitových skál s morfologicky výrazným asi 50 m vysokým bralom a zriedkavou flórou i faunou na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Na vrchol (302 m nad morom) Szabóovej skaly vedie žltá turistická značka z Lehôtky pod Brehmi. Na vrchole je drevený kríž a dobrý výhľad.
Názov
Prírodný útvar sopečného pôvodu bol pomenovaný na počesť bývalého maďarského poslucháča Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a neskoršieho profesora, dekana, rektora zjednotenej univerzity v Budapešti, mineralóga a geológa Józsefa Szabóa (1822 – 1894), ktorý veľmi podrobne preštudoval a popísal geologickú stavbu celých Štiavnických vrchov.[1]
Maďarský nápis na skale SZABO SZIKLA vysoký jeden meter a dlhý 7,5 metrov je vytvorený z kovových písmen, ktoré odliala bezplatne Kachelmanova strojáreň vo Vyhniach. V súčasnosti je už len ťažko čitateľný a tak je ľahko prehliadnuteľný.
„V roku 1901 Uhorská geologická spoločnosť zorganizovala študijný výlet pre svojich členov do stredoslovenských banských miest.“ „23. septembra (1901) si išli obzrieť hlinické ryolitové lomy. V tom čase nebolo ešte okolie skaly zarastené. Na úpätí bolo pár kríkov,“ čo dokumentujú aj dobové fotografie. Práve z tohto podujatia vzišla myšlienka pomenovať skalu, ktorá sa dovtedy volala Lihocko bralo a vybudovať pomník, hovorí Jozef Kosej z občianskeho združenia - OZ Priekopa.[2]
Presný dátum osadenia nápisu nie je známy, avšak v októbri 1907 už nápis visel. O rok neskôr, teda v roku 1908, bol slávnostne odhalený aj pomník. Ten však už v súčasnosti neexistuje.[2] Zrenovovať nápis na Szabóovej skale, vytvoriť v jej blízkosti priestor na posedenie a oddych či osadiť informačnú tabuľu boli plány OZ Priekopa. [3]
Podľa Szabóa je pomenovaná aj jaskyňa (súradnice 47°37′02″S 19°00′01″V / 47,617259°S 19,000331°V / 47.617259; 19.000331 ) v národnom park Dunaj-Ipoly v Maďarsku.
Význam
Keby tu nebola vznikla prírodná rezervácia, zostal by pre našu generáciu po sopečnom útvare len kameňolom. Sopečný ryolit, ktorý tu zo Zeme vyvrel pred miliónmi rokov, je cennou surovinou, v minulosti, ale aj dnes sa používa ako stavebný materiál. Z kameňolomu naproti je vytvorené napríklad súsošie Svätej Trojice v B. Štiavnici.[1]
Vďaka výskytu ryolitu bola v Hliníku nad Hronom založená pred viac ako 600 rokmi výroba mlynských kameňov. Koncom 18. storočia boli tak známe a žiadané, že sa prepravovali na pltiach a pečatili sa zvláštnym pečatidlom kráľovskej koruny Márie Terézie.
Referencie
- ↑ a b MARTIN KÁROLY. Szabova skala najstaršia prírodná rezervácia v bývalom Uhorsku. Žiar24.sk, 24. september 2010. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
- ↑ a b Lákavé plány na známom prírodnom výtvore: Na Szabóovej skale chcú vytvoriť vyhliadku!. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
- ↑ Hliník nad Hronom> Iná činnosť [online]. www.hliniknadhronom.sk, 27.5.2014, [cit. 2018-03-07]. Dostupné online. Archivované 2018-03-08 z originálu.
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Szabóova skala na českej Wikipédii.
