Svor sa tvorí pri stredných až vyšších tlakoch a teplotách, hlavne z pelitických - ílových ale aj piesčitých sedimentov, hlavne pri orogénnej, regionálnej metamorfóze. Niektoré svory tiež môžu vznikať retrográdnou premenou[2] (diaftorézou rúl). Svory v prírode plynule prechádzajú do geneticky podobných hornín ako sú slabšie metamorfované svorové fylity, ktoré sú jemnozrnnejšie, s mikrošupinkovitým sericitom, alebo sa prestupujú s viac metamorfovanými svorovými rulami, ktoré majú hrubšiu zrnitosť a vyšší obsah živcov, ktoré sú navyše viac bázické[2].
Zloženie a vlastnosti
Sú to strednozrnné alebo hrubozrnné horniny, v ktorých možno okom dobre rozoznať sľudy, hlavne muskovit, menej biotit a tiež kremeň. Podiel živcov, z ktorých prevažuje plagioklas (hlavne albit) je nízky a nezvykne presahovať 10%[1]. Z vedľajších minerálov je zastúpený aj amfibol a granát. Akcesorické minerály svorov sú hlavne turmalín, apatit, grafit, chlorit, rudy (magnetit) ai. Od rúl sa líšia nedostatkom živcov. Textúra býva rovnobežná i plástovitá. Štruktúra je zreteľne šupinatá. Odlučnosť svorov je dokonale bridličnatá, až doskovitá. Svory sú zväčša svetlo sfarbené, sivasté, žltkasté i zelenkasté ale i hnedočiene. Farba svorov závisí od prevládajúceho druhu sľudy. Podľa minerálneho zloženia sa rozoznávajú granátické, turmalinické, chloritické, grafitické, staurolitové a iné typy svorov[3].
Nemajú žiadne významné praktické použitie. Môžu byť použité ako kamenivo, do betónov, ako drvina na stavbu ciest atď[3]. Svory na Slovensku sú väčšinou veľmi rozpukané.
Referencie
↑ abPutiš, M., 2004, Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.