Solmizačná stupnica je spôsob slovného vyjadrenia jednotlivých tónov diatonickej stupnice pomocou slabík. Používa sa obvykle vo výuke hudby.
Jednotlivé slabiky solmizačnej stupnice (ako sa používa v slovenčine) sú:
do-re-mi-fa-sol-la-si/ti-do.
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
do
re
mi
fa
so
la
si/ti
do
Je to vlastne stupnica c, d, e, f, g, a, h, c, kde tóny nadväzujú spolu na sebe so solmizačnými slabikami.
Jednotlivé slabiky solmizačnej stupnice pochádzajú z počiatočných slabík veršov stredovekej náboženskej hymny Ut queant laxis pripisovanej Paulovi Diaconovi.
V latinčine znie táto hymna takto;
Ut queant laxis
Re sonare fibris
Mira gestorum
Famuli torum
Solve polluti
Labii reatum
Sancte Iohannes
Prvá slabika ut bola v 18. storočí nahradená kvôli „spievateľnosti“ slabikou do (z latinského slova Dominus = pánboh). Vo vydaní Chorálnej knihy cirkevných obradov od F. Žaškovského z r. 1853, s. 229 - 230 je však ešte uvádzaná prvá slabika „ut“.