PROFILPELAJAR.COM

	Smrečany
	obec
	Znak
	Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodné toky	Smrečianka, Vrbička
Nadmorská výška	718 m n. m.
Súradnice	49°07′10″S 19°39′06″V / 49,1194°S 19,6518°V
Rozloha	8,05 km² (805 ha)
Obyvateľstvo	701 (31. 12. 2023)
Hustota	87,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1299
Starosta	Ľubica Rybárska (nezávislý)
PSČ	032 05
ŠÚJ	511013
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného; úradu	Obecný úrad; Smrečany 48; 032 05 Smrečany
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	5586 126
Fax	5586 126
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Smrečany
	Webová stránka: smrecany.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 49°07′10″S 19°39′06″V / 49,1194°S 19,6518°V

Smrečany sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Cez obec preteká potok Smrečianka.

Dejiny

Obec vznikla v priebehu 2. polovice 13. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1299. V chotári obce Smrečany vznikla koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia obec Žiar. Obe obce boli v období stredoveku a novoveku poddanskými dedinami šľachtického rodu Smrečanských, resp. Smrečániovcov (maď. Szmrecsányi). Rod si v obci postavil kaštieľ, ktorý dodnes stojí. V roku 1715 žilo v obci 20 daň platiacich poddaných sedliakov, v roku 1805 ich bolo 35. V dedine žili aj nepočetní remeselníci - v roku 1728 napríklad jeden kováč, jeden hrnčiar a dvaja ševci (obuvníci). V prvej polovici 19. storočia bola medzi obyvateľmi rozšírená výroba plátna.^[4]

V poslednej štvrtine 18. storočia mali obyvatelia obce (spolu s obyvateľmi Žiaru) za povinnosť loviť v oblasti Západných Tatier škodnú dravú zver - najmä vlky. Od 90-tych rokov 18. storočia Liptovská stolica mužom loviacim medvede a vlky vyplácala odmeny z ulovených kusov, o úlovkoch sa viedla presná evidencia. Napríklad v období rokov 1799 - 1839 ulovili Smrečanci a Žiarčania spolu 46 vlkov.^[5] Motív lovu vlkov do sietí sa dostal aj do obecného erbu.

Počas SNP bol v okolí obce zajatý nemecký poddôstojník, ktorého po výsluchu zavraždili partizáni. 28. októbra 1944, dva dni po odchode partizánov, obec obkľúčili nemecké jednotky skupiny Wittenmayer a POHG a spustili na ňu paľbu. Následne boli všetci jej obyvatelia zadržaní a vypočúvaní. Po vysvetlení, že obyvatelia obce za smrť nemeckého vojaka nemôžu, boli všetci prepustení. Pri incidente zahynuli 4 obyvatelia a zhorelo asi 40 domov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Rímskokatolícky kostol Obetovania Pána, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prelomu 13.-14. storočia. Nachádza sa v ohradenom areáli západne od centra obce. Pôvodné patrocínium kostola bolo Očisťovania Panny Márie. Ide o príklad ucelene dochovanej gotickej stavby. Od roku 1574 do roku 1707 bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol barokovo upravený, veža získala barokovú helmicu a bolo obnovené zariadenie kostola. Pamiatkovou obnovou prešiel v rokoch 1954–1956 a taktiež v poslednom období. V interiéri sa nachádzajú maľby z prelomu 14. a 15. storočia, zobrazujú viaceré svätice a Pannu Máriu Ochrankyňu. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej klenby. Loď je krytá maľovaným doskovým stropom z obdobia okolo roku 1517. Okrem samotnej stavby a architektonických detailov sa zo stredoveku zachovala aj veľká časť zariadenia. Hlavný oltár je gotický tabuľový z roku 1480 s obrazom Panny Márie a svätíc sv. Barbory a sv. Kataríny. Dva bočné oltáre sú tiež gotické, Svätého príbuzenstva a sv. Martina a sv. Mikuláša biskupov, oba z obdobia okolo roku 1510. Oltáre sú dielami Majstra z Okoličného. Ďalšími hodnotnými prvkami zariadenia sú kamenná gotická krstiteľnica s tordovaným podstavcom a dve stallá z konca 15. storočia. Kazateľnica pochádza z roku 1618, no rezonančná strieška je ešte neskorogotická.^[6] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená drevenou ochodzou a barokovou helmicou. Nachádza sa tu gotický zvon z roku 1509.

Evanjelický kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1876-1880. V interiéri sa nachádza neogotický oltár s obrazom Snímanie Ježiša z kríža a sochami apoštolov Petra a Jána, kazateľnica a krstiteľnica z rokov 1905-1906. Mecenášom kostola bol zeman Jozef Sentiváni, ktorý financoval oltár a kazateľnicu. Organ pochádza od firmy Rieger z roku 1911. Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má pod korunnou rímsou terčík s hodinami a zvonovitú helmicu.

Smrečániovský kaštieľ, dvojpodlažná rokoková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1750. V roku 1810 bol klasicisticky upravený. V rokoch 1950-1955 prešiel prestavbou. V interiéri sa dochovali neskorobarokové klenby.^[7] Fasáde dominuje stredný rizalit zakončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, fasády sú členené lizénami. V súčasnosti tu sídli Domov sociálnych služieb pre dospelých.

Kostol Obetovania Pána
Evanjelický kostol
Smrečániovský kaštieľ
Nápisová doska pri kaštieli

Osobnosti obce

Rodáci

Michal Mišovic (* 1710), autor školských drám, bibliofil, odborný spisovateľ a pedagóg menovaný "učiteľom Uhorska"
Vladimír Pavel Čobrda (* 1880 – † 1967), evanjelický farár, generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Pôsobili tu

Fraňo Kráľ (* 1903 – † 1955), spisovateľ, národný umelec. Tu získal aj základné vzdelanie.

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[8] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[9]^[10]

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ Kol. autorov: Smrečany - minulosť, prítomnosť, perspektívy. Smrečany 1986, s. 5 – 6.
↑ Tamže, s. 7.
↑ Smrečany [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
↑ Smrečany [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.