Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Smrť(lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií. Je definovaná rôznymi spôsobmi.
Lekárska definícia
Smrť človeka je zánikom organizmu ako celku (def: Smrť je konečné vývinové štádium jedinca.). Rozlišujú sa dve jej fázy:
Klinická smrť - je definovaná ako zástava životne dôležitých funkcií organizmu - dýchania a/alebo činnosti srdca, no v tomto štádiu ešte nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva.
Biologická smrť - trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva následkom nedostatku kyslíka a/alebo mechanicky. Konečný, nevratný stav.
Informatika
Smrť človeka (informatika) je ukončenie komunikácie medzi psychikou a organizmom.[1]
Pohľady na smrť
Rimania rozlišovali medzi umieraním jednotlivca a smrťou, pričom smrť predstavovala podľa nich niečo pekné, lebo znamenala večný pokoj a stav bez náruživosti.[2]
Smrť nepokladali v Mezopotámii za nič mimoriadne, bola iba nevyhnutným osudom ľudí. Z tela uloženého do zeme sa opäť stala hlina, z ktorej Ea kedysi uhnietol prvého človeka. Z mŕtveho sa oddelil dvojník - lietajúci tieň, ktorý sa rovno odobral za ostatnými prízrakmi do sveta mŕtvych. Tam všetci mŕtvi potichu a ospanlivo živoria zo skromných obetných darov živých.[3]
Epikuros: Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my.[4]
Tibetský budhizmus: Smrť nie je absolútnym predelom medzi životom a bezživotím; život pozemský a zásvetný sú dve formy vyššej existencie a hranica medzi nimi je plynulá.[5]
Kresťanstvo: Kresťanstvo považuje život za nekonečný. Smrť zobrazuje odchod z tohto sveta a následný príchod do večnosti (nebo, peklo).
