Otvorenie festivalu starostou a hajtmanom z budovy kyjovskej radnice v auguste 2011
Slovácky rok je národopisný festival, ktorý sa koná v moravskom Kyjove od roku 1921. Je jedným z najstarších folklórnych festivalov v Česku, pričom od roku 1971 sa opakuje každé štyri roky a zvyčajne trvá tri dni. Jednotlivé obce slováckeho Kyjovska prezentujú svoje kroje a zvyky – jazda kráľov[1][2] (Skoronice), stavanie mája (Bukovany) atď. Nechýba prehliadka dychových a cimbalových kapiel, tanečné zábavy, jarmok, výstavy[3], prehliadka detských skupín, krojovaný sprievod atď. Festival sa koná po celom meste (námestie, park, ulice, múzeum, štadión, letné kino…) a zvyčajne tu vystupuje viac ako 3 000 ľudí.[4]
Na rozdiel od iných tradičných folklórnych slávností v tejto oblasti sa Slovácky rok nezakladá na žiadnej náboženskej tradícii ani na sviatku patróna obce. Členovia Sokola a Národných jednôt chceli pôvodne ukázať miestne ľudové zvyky tak, ako sa na Slovácku počas roka odohrávajú, a vzbudiť záujem o slovácke kroje, ktoré sa už z každodenného života vo veľkej miere vytrácali. Dodnes tak prispieva k zachovaniu ľudových tradícií na Slovácku. Popri Medzinárodnom folklórnom festivale v Strážnici a Vlčnovskej jazde kráľov je Slovácky rok jedným z najvýznamnejších folklórnych podujatí na východnej Morave. Je to slávnosť len Dolňácka z Kyjovska, bez účasti krojovaných súborov z iných regiónov.
V roku 2007 počet platiacich návštevníkov presiahol 21 000 a vystúpilo tu približne 3 500 účinkujúcich. V krojovanom sprievode kráčalo 2 000 ľudí z 33 obcí.[5]
História
Stavanie májaJarmokJazda kráľovMariánska púť
Po prvýkrát sa Slovácky rok konal 14. a 15. augusta1921 na počesť 50. výročia založenia miestneho Sokola. Prvý deň sa niesol v duchu sokolských osláv. Na župných cvičeniach sa zúčastnili sokolské skupiny z Francúzska, Juhoslávie a USA. V dopoludňajších hodinách druhého dňa vystúpila sokolská jednota z Vlčnova s jazdou kráľov. Popoludní prešiel mestom krojovaný sprievod a potom sa na cvičisku pri sokolovni predviedli ľudové zvyky: dožinky (obce Ježov, Kelčany, Žádovice), otvorenie hodov (Lanžhot), veniec (Bukovany, Sobůlky), stínanie barana (Bohuslavice), mlátenie káčera (Boršov, Nětčice), šibačka (Vlkoš), svadba (Milotice, Šardice) a výrub mája (Svatobořice). Slávnosti dopĺňala veľká národopisná výstava, divadelné predstavenie drámy Maryša Aloisa a Viléma Mrštíkovcov a krojovaná jazda kráľov. K popularizácii slávností prispelo ich filmové spracovanie a následné premietanie v Európe a USA. Odhaduje sa, že slávnosti sledovalo až 30 000 návštevníkov. Prítomní boli aj niektorí zahraniční novinári a spisovatelia.
Vzhľadom na priaznivý ohlas sa Slovácky rok zopakoval 4. a 5. júna1922, potom 5. a 6. júna1927, 28. a 29. júna1931. Ďalšie oslavy boli naplánované na rok 1939, ale pre nepriaznivú politickú situáciu boli nakoniec zrušené. Po dvadsaťpäťročnej prestávke sa Slovácky rok opäť konal 23. a 24. júna1956, 18. augusta1957, 1961 a 1971. V tomto roku sa rozhodlo o organizovaní podujatia každé štyri roky.
Prehľad Slováckych rokov 1921 – 2019
1. Slovácky rok
14. – 15. augusta 1921
2. Slovácky rok
4. – 5. júna 1922
3. Slovácky rok
5. – 6. júna 1927
4. Slovácky rok
28. – 29. júna 1931
5. Slovácky rok
23. – 24. júna 1956
6. Slovácky rok
17. – 18. augusta 1957
7. Slovácky rok
19. – 20. augusta 1961
8. Slovácky rok
13. – 15. augusta 1971
9. Slovácky rok
15. – 17. augusta 1975
10. Slovácky rok
17. – 19. augusta 1979
11. Slovácky rok
12. – 14. augusta 1983
12. Slovácky rok
14. – 16. augusta 1987
13. Slovácky rok
16. – 18. augusta 1991
14. Slovácky rok
10. – 13. augusta 1995
15. Slovácky rok
13. – 15. augusta 1999
16. Slovácky rok
14. – 17. augusta 2003
17. Slovácky rok
10. – 12. augusta 2007
18. Slovácky rok
11. – 14. augusta 2011
19. Slovácky rok
13. – 16. augusta 2015
20. Slovácky rok
15. – 18. augusta 2019
21. Slovácky rok
10. – 13. augusta 2023
Kyjovské letné slávnosti
Keďže Slovácky rok sa koná raz za štyri roky, v ostatných rokoch sa konajú pravidelne v polovici augusta Kyjovské letné slávnosti. V roku 2013 sa konal 18. ročník festivalu, ktorý trvá vždy jeden víkend.[6] Sú spojené najmä s dožinkovými slávnosťami. Najnavštevovanejší býva jarmok na námestí so sprievodným programom, ktorý nie je zameraný len na folklór. V sobotu sa pravidelne koná Žalmanov folklórny Kyjov v letnom kine alebo výstava a ochutnávka vín. V nedeľu ráno sa koná mariánska púť a pútnická omša v Kostole Nanebovzatia Panny Márie, pred ktorým sa na námestí zhromaždí množstvo veriacich v krojoch. Popoludní prejde mestom krojovaný dožinkový sprievod. Počas oboch dní sa koná výstava králikov, holubov a hydiny Českého zväzu chovateľov a ďalšie podujatia, ako napríklad program pre deti, divadlo, vystúpenie šermiarov, cimbalovej a dychovej hudby, slováckeho kyjovského súboru, mažoretiek atď.
