Slnečnicové hnutie (iné názvy: Slnečnicová revolúcia, Hnutie 318; čín. 太陽花學運, pchin-jin: Tàiyáng huā xué yùn) bolo protestné hnutie na Taiwane organizované prevažne študentmi proti vtedy vládnucemu Kuomintangu, vrcholiace v období medzi 18. marcom a 10. aprílom 2014.^[1]

Hlavným dôvodom demonštrácií bola obchodná dohoda (The Cross Strait Service Trade Agreement, čín. 海峽兩岸服務貿易協議) uľahčujúca prílev investícií (v sektore služieb) medzi Taiwanom pod vedením prezidenta Ma Jing-ťioua a Čínou (ČĽR). Demonštranti sa obávali, že sa Taiwan prostredníctvom týchto dohôd stane ekonomicky a politicky príliš závislým na ČĽR a postupne tým stratí zvrchovanosť. Netransparentné a urýchlené kroky vlády^[2] k presadeniu dohody boli kritizované a protestujúci študenti následne na 24 dní obsadili budovu parlamentu (Legislatívny Jüan) s cieľom zabrániť ratifikácii dohody.^[3] Okupáciu sprevádzali demonštrácie v uliciach Tchaj-peja, ktorých sa zúčastnilo až 500 tisíc protestujúcich.^[4]

6. apríla oznámil predseda parlamentu Wang Jin-pyng odloženie ratifikácie zmluvy a súhlas so zavedením monitorujúcich mechanizmov a čítaní preverujúcich každú zmluvu medzi Tchaj-wanom a Čínou, ktoré študenti tiež požadovali. Deň nato demonštranti oznámili, že budovu parlamentu 10. apríla po vyčistení vypratajú. V dôsledku udalostí hnutia k ratifikácii zmluvy nikdy nedošlo.

Udalosti mali významný vplyv na taiwanskú politiku. Vládnuci Kuomintang utrpel porážku tak v komunálnych voľbách toho istého roku, ako aj v prezidentských a parlamentných v roku 2016. Z hnutia neskôr vzišli občianske iniciatívy a nové politické strany ako New Power Party či Sociálnodemokratická strana, ktoré sú súčasťou politického javu známeho ako „tretia sila“ (第三勢力), v ktorom sa nové politické strany snažia ponúknuť alternatívu k tradičnému usporiadaniu taiwanskej politiky ovládané zeleným táborom na čele s DPP a modrým táborom vedenom Kuomintangom.^[5]

Názov hnutia vzišiel z momentu, keď sympatizujúci kvetinár okupantom parlamentu daroval 1000 slnečníc, ktoré boli prijaté ako symbol „východu slnka“ v temných časoch. Názov je tiež inšpirovaný Hnutím Wild Lily (Hnutie divokej ľalie, čín. 野百合學運), významnou udalosťou v dejinách demokratizácie Tchaj-wanu v roku 1990, pri ktorej demonštranti okrem iného požadovali priame voľby prezidenta a ktorá tiež niesla názov kvetu, v tomto prípade taiwanskej ľalie ako symbol statočnosti.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečnicové hnutie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slunečnicové hnutí na českej Wikipédii.