V priebehu misie prvej posádky sa problémy s gyroskopmivesmírnej staniceSkylab začali natoľko zhoršovať, že nebolo isté, či stanica prežije plánovanú prestávku medzi odletom prvej posádky a príletom druhej posádky. Prítomnosť astronautov a dopravnej kozmickej lodeApollo bola kľúčová. Po prvých rokovaniach na konci mája1973 sa napokon 6. júna definitívne rozhodlo o urýchlení štartu misie Skylab 3, ktorá tak mala po novom odštartovať už 27. júla namiesto pôvodne plánovaného 8. augusta. Neskôr sa dátum štartu posunul o jeden deň na 28. júla, aby sa zabezpečili lepšie podmienky na priblíženie a spojenie so Skylabom.[2]
Misia Skylab 3 úspešne odštartovala v sobotu 28. júla 1973 o 07:10:50,48 miestneho času (11:10:50,48 svetového času) pomocou nosnej raketySaturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po navedení na obežnú dráhuZeme posádka začala s manévrovaním kozmickej lode Apollo. Došlo pritom k poruche v prívode okysličovadla jedného systému manévrovacích trysiek RCS (z celkových 102 kg uniklo 25 kg). Priblíženie k vesmírnej stanici Skylab nastalo okolo 19:00 UTC. K pevnému spojeniu so stanicou došlo počas 5. obletu Zeme o 19:37:00 UTC. O 21:10 UTC nasledoval prestup astronautov na palubu Skylabu.[3][2]
Posádka začala uvádzať do prevádzky systémy stanice (aj napriek počiatočnej nevoľnosti), pričom prvé merania vykonala 31. júla, ale v niektorých prístrojoch už došiel film. Dňa 2. augusta o 10:37 UTC astronauti zistili únik okysličovadla z ďalšieho systému trysiek kozmickej lode Apollo. Uvažovalo sa o prerušení letu a na kozmodróme sa urýchlili prípravy záchrannej rakety. Výskumný program napriek tomu pokračoval a 6. augusta o 17:30 UTC začali Garriott a Lousma s prvým výstupom zo stanice do otvoreného vesmíru, ktorý trval 6,5 hodiny, čo bol nakoniec dvojnásobok oproti pôvodnému plánu. Astronauti inštalovali nový tepelný kryt z tenkej fólie s rozmermi 7,3 x 6,8 m, vymenili kazety v ďalekohľadoch ATM a odobrali detektory mikrometeoroidov inštalované prvou posádkou. Vedecký výskum Slnka mohol pokračovať a pavúčikArabella druhu Araneus diadematus utkal niekoľko sietí. Išlo o študentský experiment. Dňa 13. augusta vyskúšal Bean vo vnútri stanice pohyb pomocou manévrovacej jednotky AMU (16 trysiek na stlačený dusík). Skúšky sa opakovali v ďalších dňoch a použila sa aj jednoduchšia aparatúra ovládaná nohami (FCMU). V dňoch 21. a 22. augusta posádka stanice pozorovala veľkú slnečnú erupciu.[3][2]
Druhý výstup astronautov Garriotta a Lousmy sa začal 24. augusta o 16:24 UTC a trval 4,5 hodiny. Po výmene kaziet v ďalekohľadoch ATM pripojili 6 nových gyroskopov stabilizačného systému (náhrada za pôvodné, poškodené vysokou teplotou na začiatku letu) a vykonali ďalšie drobné opravy. Nasledujúci deň astronauti prekonali rekord predchádzajúcej posádky v dĺžke letu a pokračovali vo vedeckých výskumoch. Dňa 7. a 8. septembra opäť pozorovali veľkú slnečnú erupciu, ďalej snímkovali Zem, sledovali rast monokryštálov v beztiažovom stave, tuhnutie roztavených kovov atď. V dňoch 19. a 20. septembra pozorovali lúč vyslaný z argónovéholasera v Goddardovom centre pre vesmírne lety (výkon 10 W, druhý deň 2,5 W). S posledným výstupom do vesmíru začali astronauti Bean a Garriott 22. septembra o 11:18 UTC. Mimo stanicu pracovali 2 hodiny a 41 minút. Vymenili kazety s filmom, čím sa získalo 77 600 snímok Slnka a preverili stav nového tepelného krytu. Do kozmickej lode Apollo sa preniesli získané výsledky, okrem iného aj 16 400 snímok Zeme a 29 kmmagnetofónovej pásky s výsledkami meraní. Pred oddelením od stanice, ktoré nastalo 25. septembra o 11:16:42 UTC, sa astronauti prezliekli zo skafandrov do špeciálnych anti-g oblekov, znižujúcich vplyv preťaženia. Kvôli poruche na tryskách bol počet manévrov lode obmedzený na minimum. Veliteľský modul misie Skylab 3 v poriadku pristál na hladine Tichého oceánu 25. septembra o 22:19:54 UTC. Miesto pristátia sa nachádzalo 370 km juhozápadne od San Diega, 5,2 km od stredu pristávacej oblasti a 10 km od hliadkujúcej lietadlovej lodeUSS New Orleans, ktorá neskôr vyzdvihla kabínu s astronautmi. Ich zdravotný stav bol lepší ako u prvej posádky.[3][2]
Owen Garriott (vľavo), Jack Lousma (v strede) a Alan Bean (vpravo) počas príprav na misiu Skylab 3
Posádka v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Skylab 3
Vývoz nosnej rakety Saturn IB z montážnej haly VAB k štartovacej rampe
Saturn IB na štartovacom komplexe 39B
Bean (vľavo), Garriott (v strede) a Lousma (vpravo) po prílete na Patrickovu leteckú základňu
Posádka misie Skylab 3 pri raňajkách v deň štartu
Bean, Garriott a Lousma začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39B
Štart nosnej rakety Saturn IB s misiou Skylab 3
Stupeň S-IVB po oddelení od kozmickej lode
Vesmírna stanica Skylab počas príletu misie Skylab 3
Bean na ergometri na palube stanice Skylab
Bean si pred spaním číta knihu vo svojej osobnej kajute
Garriott pri ovládacom paneli ďalekohľadov ATM
Garriott si vychutnáva jedlo
Lousma po sprchovaní na stanici Skylab
Lousma si prezerá mapu Zeme
Veľká slnečná erupcia zachytená posádkou misie Skylab 3
Pavúčik Arabella druhu Araneus diadematus pri jednom z prvých neumelých pokusov o tkanie siete
Garriott pracuje pri aparatúre ATM počas výstupu do otvoreného vesmíru
Hurikán Ellen fotografovaný posádkou misie Skylab 3
Pohľad na severnú časť Michiganského jazera zo stanice Skylab
Bean počas posledného výstupu do otvoreného vesmíru
Vypustenie trojice hlavných padákov počas pristávania misie Skylab 3
Veliteľský modul misie Skylab 3 po pristátí v Tichom oceáne
Vyzdvihnutie veliteľského modulu na palubu lietadlovej lode USS New Orleans
Spokojná posádka misie Skylab 3 na lodi USS New Orleans
Poznámky
↑Pôvodne mala misia Skylab 3 niesť označenie „Skylab 2“. V priebehu príprav ale niekomu napadlo, že označenie „Skylab 1“ by mal dostať štart samotného Skylabu a číslovanie pilotovaných letov k stanici sa teraz príslušne posunulo. Všetky tri hlavné posádky však už mali v tom čase hotové emblémy svojich misií a na ich úpravu už nebol čas.[1]
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
