Skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova (Štátneho vedecko-testovacieho inštitútu vojenského letectva V. P. Čkalova, rus.Государственного Краснознаменного научно-испытательного института ВВС им. В. П. Чкалова) v Achtubinsku bola tvorená vojenskými testovacími pilotmi inštitútu. Predurčení boli na pilotovanie sovietskehoraketoplánuBuran. Skupina sa začala vytvárať od roku 1978, formálne bola založená v auguste 1987, existovala do roku 1996.
Zo šestnástich letcov inštitútu vybraných ku kozmickým letom sa ich nakoniec do vesmíru dostalo päť - štyria v lodiach Sojuz po preložení do oddielu Centra prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku. Piaty Leonid Kadeňuk sa po získaní ukrajinského občianstva zúčastnil v rámci ukrajinsko-americkej dohody misie STS-87.
História skupiny
V decembri 1978 dostalo od Štátnej medzirezortnej komisie súhlas na kosmonautický výcvik šesť skúšobných letcov inštitútu - Ivan Ivanovič Bačurin, Alexej Sergejevič Borodaj, Vladimir Jemeljanovič Mosolov, Nail Šaripovič Sattarov, Anatolij Michajlovič Sokovich a Viktor Martynovič Čirkin. V januári 1979 zahájili všeobecnú kozmickú prípravu formou krátkodobých stáží v Centre prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku, ukončili ju v novembri 1980. V máji 1980 bol vyradený Sattarov za neuposlúchnutie rozkazu pri lete. Kvalifikácia skúšobný kozmonaut bola zvyšnej pätici priznaná 12. februára 1982.[1]
Leonid Kadeňuk sa dostal do kozmu až potom čo dvakrát zmenil oddiel a raz občianstvo
Roku 1985 prebehol druhý nábor medzi vojenskými skúšobnými letcami, vybraní Anatolij Pavlovič Arcebarskij, Viktor Michajlovič Afanasiev a Gennadij Michajlovič Manakov od novembra 1985 do mája 1987 absolvovali všeobecnú prípravu, po štátnych skúškach získali kvalifikáciu skúšobný kozmonaut. Vzhľadom k prieťahom programu Buran boli v januári 1988 zaradení do oddielu CPK.[1]
K 7. augustu 1987 bola rozkazom ministra obrany založená päťčlenná skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova, z kozmonautov do nej boli začlenení, ale iba Bačurin a Borodaj.[1] V rokoch 1987 - 1988 posádka Bačurin, Borodaj absolvovala šesť skúšobných letov v atmosfére s analógom Buranu.[2] V októbri 1988 skupinu doplnil Leonid Kadeňuk, bývalý kozmonaut CPK.[3]
V rokoch 1989 - 1990 prebehol v inštitúte tretí nábor, v dvoch etapách boli vybraní Alexandr Nikolajevič Jabloncev, Valerij Ivanovič Tokarev, Anatolij Borisovič Polonskij, Valerij Jevgenjevič Maximenko, Alexander Sergejevič Pučkov a Nikolaj Alexejevič Puščenko. Všeobecnú kozmickú prípravou absolvovali od mája 1989 do apríla 1991. Do skupiny boli začlenení postupne, najskôr v apríli 1992 Jabloncev a Pučkov (tým po piatich rokoch od založenia skupiny bol dosiahnutý plánovaný stav piatich kozmonautov), v januári 1993 Tokarev (náhradou za Bačurina) a vo februári 1995 Puščenko (miesto Borodaja).[1]
V polovici 90. rokov už bolo jasné, že program Buran, zastavený v roku 1992, nebude obnovený. Vo februári 1996 odišiel Kadeňuk na Ukrajinu a v septembri 1996 bola skupina zrušená. [1]
Veliteľ skupiny
Ivan Bačurin 7. august 1987 - 28. november 1992[4]
Alexej Borodaj december 1992 - 29. december 1993[5]
Valerij Tokarev január 1994 - 30. september 1996[6]
_1.JPEG)
