Selovia žili na území východne od Zemgalov na ľavom brehu rieky Daugava. Prvýkrát ich spomenul historik v kronike Henricha Latyša v 13. storočí. Na území Selov sa nachádzalo vyše päť hradov, z ktorých hlavným hradom bol Selpils. V 13. storočí sa územie Kuršov a Selov stali súčasťou Veľkého litovského kniežatstva.
