Saľut (DOS-1)
|
|
Údaje o stanici
|
Volací znak: | Saľut 1 |
---|
Posádka: | 3 |
---|
Štart: | 19. apríl 1971, 01:40:00 UTC |
---|
Štartovacia rampa: | Bajkonur, Kazachstan (LC-81) |
---|
Návrat: | 11. október 1971 |
---|
Hmotnosť: | 18 425 kg |
---|
Dĺžka: | ~20 m |
---|
Priemer: | ~4 m |
---|
Obytný priestor: | 99 m³ |
---|
Atmosférický tlak: | 1 013 hPa |
---|
Perigeum: | 200 km |
---|
Apogeum: | 220 km |
---|
Sklon: | 51,6° |
---|
Doba obehu: | 88,5 minút |
---|
Počet dní na orbite: | 175 dní |
---|
Počet dní s posádkou: | 24 dní |
---|
Počet obletov: | 2 929 |
---|
Prejdená vzdialenosť: | 118 602 524 km |
---|
Zostava |
|
Nákres Saľutu 1 s kozmickou loďou Sojuz |
Saľut (DOS-1)
|
|
Saľut 1 (oficiálne iba Saľut (DOS-1); rus. Салют-1 – Saljut-1) bola kozmická stanica typu Zaria (DOS) vypustená 19. apríla 1971 presne o jednej hodine štyridsiatej minúte svetového času z kozmodrómu Bajkonur raketou Proton-K. Prevádzkovateľom stanice bolo ministerstvo obrany ZSSR. Po vypustení bola stanica navedená na obežnú dráhu vo výške 200-222 km, dráha bola neskôr upravovaná za pomoci korekčného motora.
Stanica Saľut 1 bola dlhá 20 metrov, maximálnu šírku mala 4 metre a spolu s kozmickou loďou Sojuz vážila okolo 25 ton. Skladala sa z niekoľkých rôzne veľkých valcov (úsekov).
Časti stanice
- Prechodový úsek - mal priemer 2 m a dĺžku 3 m vrátane spojovacieho uzla pre pripojenie Sojuzu. Slúžil na uskutočňovanie vedeckých experimentov a prestup do transportnej lode. Na povrchu tejto časti boli dva solárne panely, ktoré dodávali elektrickú energiu. Mohol byť hermeticky uzavrený od ostatných častí stanice.
- Pracovný úsek - mal dĺžku 9,1 m a bol vybavený 1522 priezormi pre navigačné merania, vizuálne pozorovania a fotografovania. V tejto časti sa nachádzalo hlavné riadiace stredisko, v prednej časti hlavná palubná doska, niklokadmiové akumulátory, zásobovanie pitnou vodou (osobitne pre každého kozmonauta) a chladničky pre zásoby potravy.
- Prístrojový úsek - mal dĺžku 3,5 m, boli tu dva korekčné motory stanice, 32 motorov orientačného a stabilizačného systému. Z vonkajšej strany boli dva panely slnečných batérií.
Stanica mala observatórium ORION umožňujúce fotografovanie objektov v krátkovlnnom spektre. Aparatúra sa nachádzala v prechodovom úseku, a mala dva ďalekohľady: vonkajší a vnútorný. Pre fotografovanie sa musela celá stanica zorientovať. V stanici sa mohli uskutočňovať biologické a lekárske experimenty a astronomické pozorovania.
Toaleta bola vo zvlášť vetranej časti stanice.
Saľut strávil na obežnej dráhe 175 dní a 11. októbra spadol do Tichého oceánu.
Lety k stanici
Ku kozmickej stanici boli vyslané dve kozmické lode.
Pozri aj
Externé odkazy