Sarov (rus. Саро́в) je uzavreté mesto v Nižnonovgorodskej oblasti v Rusku. V rokoch 1946 až roku 1970 nieslo mesto meno Arzamas-75 (rus. Арзама́с-75) neskôr do roku 1991 Arzamas-16. V tomto období sa v niektorých dokumentoch objavil aj krycí názov Gorkyj-130 (rus. Горький-130). Do roku 1995 nieslo mesto pomenovanie Kremľov (rus. Кремлёв). Sarov je jedným z centier ruského výskumu nukleárnych technológií a dodnes je neprístupné pre cudzincov bez zvláštneho povolenia. Žije tu okolo 87 000 ľudí (2002).
Väčšia časť mesta leží na území Nižnenovgorodskej oblasti, i keď menšia časť spadá pod oblasť Mordvianska.
História
V roku 1938 Ľudový komisariát prebral vedenie nad priemyselnou základňou. Na základe jeho rozhodnutia sa začala výroba trieštivo-trhavých 152 mm delostreleckých nábojov a granátov. V rokoch 1942-1943 sa počas druhej svetovej vojny v Sarove vyrábali telá pre reaktívne strely Kaťuša. V roku 1946 bolo mesto vybrané J. B. Charitonovom a I.V. Kurčatovom ako tajný objekt na výrobu jadrovej zbrane. Mesto dostalo niekoľko tajných názvov, ktoré sa často menili: KB11, Moskva centrum – 300, Kremľov, Arzamas–16.
29. augusta 1949 na Semipalatínskom vojenskom polygóne úspešne prebehla skúška historicky prvej sovietskej atómovej bomby – RDS-1. 12. augusta 1953 úspešne prebehla aj skúška prvej vodíkovej bomby – RDS-6s. V tomto období sa stal Sarov známy ako jadrový štít ZSSR a neskôr Ruska. Sarov aj v súčasnosti hrá významnú úlohu v obrannej politike Ruska. Je mestom, v ktorom sa nachádza významné vedecko - výskumné stredisko Ruska (Technopark Sarov). V jeho inštitúciach pracuje dnes približne 24 000 ľudí.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sarov
.svg)
