PROFILPELAJAR.COM

Saľut 6 (DOS-5)
Údaje o stanici
Posádka:	2
Štart:	29. september 1977,; 06:50:00 UTC
Štartovacia rampa:	Bajkonur, Kazachstan (LC-81)
Návrat:	29. júl 1982
Hmotnosť:	19 824 kg
Dĺžka:	15,8 m
Priemer:	4,15 m
Obytný priestor:	90 m³
Perigeum:	219 km
Apogeum:	275 km
Sklon:	51,6°
Doba obehu:	89,1 minút
Obletov za deň:	16,16
Počet dní na orbite:	1 764 dní
Počet dní s posádkou:	683 dní
Počet obletov:	28 024
Prejdená vzdialenosť:	~1 136 861 930 km
	Štatistiky z 29. júla 1982 (pokiaľ nie je uvedené inak).
Zostava
	Nákres Saľutu 6
Saľut 6 (DOS-5)
	Kozmonautický portál

Saľut 6 (DOS-5; rus. Салют-6 – Saljut-6) bola kozmická stanica vypustená z kozmodrómu Bajkonur 29. septembra 1977. Kozmická stanica bola prekonštruovaná a bola vybavená dvoma spojovacími uzlami, čo umožňovalo, aby na stanici boli dve posádky lodí Sojuz alebo zásobovanie nákladnými loďami Progress.

Časti stanice

Prechodový úsek - mal priemer 2 m a dĺžku 3 m vrátane spojovacieho uzla pre pripojenie Sojuzu a slúžil na uskutočňovanie vedeckých experimentov a prestup do transportnej lode. Mohol byť hermeticky uzavretý od ostatných častí stanice.
Pracovný úsek - mal priemer 4,15 m a dĺžku 9,1 m. Úsek bol určený na uskutočňovanie vedeckotechnických pozorovaní a experimentov, nachádzala sa v ňom jedáleň, spálňa a telocvičňa. Vo vnútri úseku boli základné prístroje a agregáty systémov riadenia stanice, zabezpečenia životných podmienok, termoregulácie, elektrického napájania, rádiového spojenia a rôzne prístroje pre vedecké pozorovania a experimenty. V tejto časti sa nachádzalo hlavné riadiace stredisko, v prednej časti hlavná palubná doska. Na väčšine povrchu časti pracovného úseku boli nainštalované systémy termoregulácie. Ďalej optická aparatúra a snímače systému orientácie a navigácie, tri solárne panely.
Prístrojový úsek - boli tu umiestnené nádrže pitnej vody, korekčné motorčeky s nádržami paliva KPL, systémy orientácie a stabilizácie vrátane základných a záložných motorov s nízkym ťahom a množstvom ďalších systémov stanice.
Prechodová komora - mala priemer 2 m a dĺžku 1,6 m. Na druhej strane úseku bol druhý spojovací uzol, ktorý umožňoval zásobovanie ďalšou kozmickou loďou. Bolo tu inštalované spojovacie potrubie pre prečerpávanie paliva a pitnej vody. Rovnako ako prechodový úsek mohla byť táto časť hermeticky uzavretá od ostatných častí stanice.

Lety k stanici

Na tejto stanici pobudol tiež československý kozmonaut Vladimír Remek spolu s Rusom Alexejom Alexandrovičom Gubarevom ako posádka Sojuzu 28 v rámci projektu Interkozmos.

Saľut 6 mal šesť stálych posádok.

Jurij Romanenko a Georgij Grečko prileteli ako prvá posádka v Sojuze 26 10. decembra 1978 a zostali na stanici 96 dní.
15. jún 1978 na Sojuze 29 ich vystriedali Vladimir Kovaľonok a Alexandr Ivančenkov. Na palube stanice zostali 140 dní.
Vladimir Ľachov a Valerij Riumin prileteli Sojuzom 32 na stanici 25. februára 1979 a zostali tu 175 dní.
9. apríla 1980 odštartovali Leonid Popov a Valerij Riumin v Sojuze 35. Loď s posádkou zostala pri stanici 185 dní.
27. novembra 1980 bol na stanicu vyslaný Sojuz T-3 na opravárenskú výpravu. Leonid Kizim, Oleg Makarov a Gennadij Strekalov pracovali na stanici dvanásť dní.
Posledná stála posádka na stanici Vladimir Kovaľonok a Viktor Savinych priletela 12. marca na lodi Sojuz T-4 a zostala na stanici 75 dní.

V tom čase sa k stanici pripojilo tiež desať návštevných pilotovaných misií a dvanásť nákladných lodí Progress, bezpilotný Sojuz 34 a experimentálna bezpilotná loď Kosmos 1267 pôvodne navrhnutá pre projekt Almaz.

K stanici sa počas jej prevádzky pripojilo celkove 30 lodí. Stanica presiahla niekoľkonásobne plánovanú životnosť a 29. júla roku 1982 zhorela v atmosfére.