Existujú dve open source implementácie tejto architektúry. Zdrojový kód napísaný v jazyku VHDL implementácie 32-bitového SPARC Version 8 nazvaný LEON je k dispozícii pod licenciou LGPL. 64-bitová, 32-vláknová implementácia, ktorá spĺňa UltraSPARC Architecture 2005 a SPARC Version 9 nazvaná OpenSPARC T1 je tiež k dispozícii pod licenciou Open Source. Implementácia OpenSPARC T1 je napísaná v jazyku Verilog.
Implementácie architektúry SPARC boli pôvodne navrhnuté pre pracovné stanice a až potom pre väčšie viacprocesorové servre firiem Sun Microsystems a Fujitsu. Stroje SPARC obyčajne bežia na operačnom systéme Solaris, ktorý bol priamo navrhnutý pre SPARC, ale je možné použiť aj systémy NeXTSTEP, RTEMS, FreeBSD, OpenBSD, NetBSD a Linux.
Postupne vzniklo niekoľko revízií architektúry. SPARC Version 8 (V8), ktorá sa považuje za štandardnú definíciu 32-bitového SPARC, bola zverejnená okolo roku 1989. 64-bitová architektúra SPARC Version 9 bola uverejnená organizáciou SPARC International v roku 1994. Začiatkom roku 2006 uvoľnil Sun rozšírenú špecifikáciu architektúry, UltraSPARC Architecture 2005.
32-bitová architektúra SPARC V8 je čisto big-endian. Architektúra SPARC V9 používa big-endian inštrukcie, ale dokáže pristupovať k dátam tak vo formáte big-endian, ako aj v little-endian.