Správy o osídlení v tejto oblasti pochádzajú už z doby Merovejovcov, vtedy sa dedina nazývala Savies. Majetok tu mali niektoré cirkevné rády - opátstva Saint-Maur, Saint-Magloire alebo Saint-Martin-des-Champs.
Od 13. storočia mizol názov Savies a bol nahradený menom Poitronville, asi podľa vtedajšieho predpokladaného majiteľa Poitrona. V 16. storočí sa objavil súčasný názov: Belleville (čiže Krásne mesto), vždy s upresnením, aby sa odlíšil od veľa iných miest rovnakého mena. V 19. storočí došlo k zmene v urbanizme obce. Rozvoj priemyslu a prudký nárast počtu obyvateľov znamenal výstavbu na predmestiach Paríža. Pôvodné vinohrady nahradila mestská výstavba, preto sú parcely úzke a usporiadané priečne k svahu. Bývali tu skôr chudobnejšie vrstvy obyvateľov, preto stavby z tejto doby boli zvyčajne horšej kvality, lebo boli postavené z lacnejších materiálov. V roku 1860 bola obec Belleville pripojená k Parížu. Počas prvej polovice 20. storočia už v zahustenej výstavbe nedochádzalo k ďalšiemu vývoju.
Rok 1952 znamenal zlom vo vývoji štvrte. V tomto roku bol spustený projekt obnovy zanedbaných mestských štvrtí. Prvá časť renovácie bola spustená v rokoch 1956 - 1965 a akcia „Nouveau Belleville“ (Nový Belleville) bola dokončená v roku 1975. Zmeny v štruktúre štvrte boli výrazné. Pôvodná výstavba sa skladala z budov rôznych veľkostí (3 - 5 poschodí), úzkych uličiek, dvorov a priechodov. Pri sanácii boli celé bloky strhnuté a nahradené výstavbou s 10 - 15 poschodiami. Pôvodná parcelácia sa tak takmer kompletne zmenila.
Ďalší program sa začal na začiatku 70. rokov. Ten zahŕňal prestavbu ďalších dvoch častí štvrte. Rekonštrukcia mela prebiehať rovnako radikálne ako v predchádzajúcom prípade, ale v roku 1977 mesto Paríž rozhodlo o výraznom obmedzení týchto prác. Nový prístup mal zahŕňať miesto búrania skôr obnovu pôvodného bytového fondu, zaistenie nových zelených plôch a pod. tak, aby bol zachovaný pôvodný ráz miesta.
Na konci 80. rokov bol plánovaný nový rekonštrukčný program, v rámci ktorého mali byť uskutočnené rozsiahle demolície. Plán sa však stretol s veľkým odporom, preto bol v 90. rokoch predložený nový projekt, menej ambiciózny, avšak i ten sa stretol s protestami. Bolo založené Občianske združenie na obranu štvrte La Bellevilleuse, ktoré silne kritizovalo spôsob rozvoja mesta. Po siedmich rokoch sporov v roku 1996 vtedajší parížsky starosta Jean Tiberi rozhodol o preskúmaní projektu. V roku 1998 mestská rada odhlasovala nový projekt, v ktorom bolo ponechaných 80% budov. Nové stavby (slúžiace len ako sociálne byty) budú v súlade s pôvodnou výstavbou a staré stavby budú opravené.
Uplynulý vývoj dnes vytvára veľké kontrasty medzi mohutnými budovami z betónu a pôvodnou zástavbou, tvorenou malými obytnými domami s početnými obchodmi, uličkami a priechodmi, pripomínajúcimi pôvodné zloženie obyvateľstva.
Obyvateľstvo štvrte
Belleville, 2021
V 19. storočí bol Belleville chudobnou robotníckou štvrťou. Bolo tu veľa dielní a malých tovární vyrábajúcich obuv, odevy, kožený tovar, obrábacie stroje ai. Po skončení prvej svetovej vojny sa tu začali usadzovať židovskíimigranti z Poľska, Arménska a strednej Európy. Po rozsiahlych deportáciach organizovaných gestapom v roku 1942 sa niektoré miestne ulice takmer vyľudnili. Od 50. rokov prichádzali nové prisťahovalecké vlny, boli to najmä Židia z Tuniska a v 60. rokoch Židia z celého Maghrebu. V 80. rokoch sa tu vytvorila aj veľká ázijská komunita, takže tu existuje veľa exotických reštaurácii a obchodov s čínskymi výrobkami.
