Praxiteles alebo Praxitelés alebo Práxitelés (z Atén) (starogr.Πραξιτέλης - Praxiteles/iné prepisy: Praxitelés, Práxitelés; 4. stor. pred Kr.) bol sochár v starovekom Grécku. Bol žiakom a pravdepodobne aj synom Kéfisodota Staršieho.
Život
Za Praxitelovo aktívne obdobie sa považujú roky 375 až 335 pred Kr. Svojho času patril medzi populárnych sochárov a aj dnes je spolu s Feidiom, Lysippom či Polykleitom jedným z najznámejších klasických sochárov. Ako prvý sa preslávil hlavne svojimi mramorovými sochami, jeho bronzové diela sú však nemenej kvalitné. Spomínané sú napríklad v knihách Plínia Staršieho, jeho zmienky sú však dosť strohé, obmedzené na ľahký náčrt Praxitelovej tvorby.
Hermes a Dionýzos (Hermes s malým Dionýzom) - Hermes drží v ľavej ruke malého Dionýza, ten sa naťahuje za strapcom hrozna v Hermovej pravej ruke
Apolón Sauroktonos - Apolón opretý o strom, sleduje jaštericu a chystá sa ju zabiť
Apolón Lýkejský
Léto, Apolón a Artemis
Afrodita Knidská je Praxitelovo prevratné dielo, táto socha zavádza ženský akt, nahú ženskú figúru do západného umenia. Praxiteles sa snaží o skutočné vyjadrenie ženskosti ako v stavbe tela, tak aj v póze, je však stále dosť konzervatívny a výsledok nepôsobí realisticky. Jemnosť a ženskosť sa prenáša aj do mužských sôch, bohovia pôsobia veľmi jemne a zženštilo. Takýto typ zobrazenia bol jeho silnou stránkou, prehnutie v bokoch a šikmá póza sú dnes známe ako Praxitelova S-krivka. V tomto prípade však nemožno hovoriť o akejsi novej kompozícii, tento postoj slúži skôr na vyjadrenie jemnosti figúr. Jeho diela majú s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobiť eroticky, aj keď ich skutočný zmysel zakrýva kultovým či naratívnym významom. Známe príbehy či anekdoty o jeho vzťahu s dievčinou Frýné len potvrdzujú spomenutú teóriu.
Kópie
Praxitelove diela boli často kopírované. Jednak ešte v samotnom Grécku a následne aj v Ríme. Kópie sa robili z mramoru aj bronzu bez ohľadu na pôvodnú sochu.
Literatúra
Boardman, J. 1995: Greek sculpture, The late classical period. London
Bernhard, M. L. 1974: Sztuka Grecka, IV wieku p. n. e. Varšava
Smith, R. R. R. 1991: Helenistic sculpture, London