osoba vykonávajúca istú prácu; osoba, ktorá pozná a vykonáva prácu v nejakom určitom pracovnom odbore (napr. technický pracovník, osvetový pracovník)[2][4]
osoba činná v niektorej oblasti ľudského snaženia[2]
staršie: netelesne pracujúca osoba, opak robotníka[5], pozri pod duševná práca
v manažmente a pod.: každá osoba, ktorá pre danú organizáciu (napr. podnik) vykonáva pracovnú činnosť, čiže jej poskytuje pracovný potenciál (t.j. nie len zamestnanec v právnom slova zmysle)[7], pozri personál (manažment)
v práve:
v (česko-)slovenskom práve do roku 1996 podľa vtedajšieho Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb.): ekvivalent toho, čo sa v súčasnom zákonníku práce označuje ako zamestnanec [8], pozri pod zamestnanec
v práve EÚ: nejasne definovaný pojem, obyčajne širší než pojem zamestnanec v zmysle súčasného slovenského práve (napr. podľa jedného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ platí: "Pracovníkom je ten, kto v podriadenosti k inému osobne preňho vykonáva závislú prácu za odmenu")[9], pozri pracovník (právo EÚ)
↑FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
↑KOCIANOVÁ, Renata. Personální řízení - Východiska a vývoj, 2., přepracované a rozšířené vydání. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 149 s. ISBN 978-80-247-3269-5. S. 9.