Pobedim
obec
Kostol sv. Michala Archanjela
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Nové Mesto nad Váhom
Región	Považie
Nadmorská výška	169 m n. m.
Súradnice	48°38′56″S 17°48′10″V / 48,6490°S 17,8027°V / 48.6490; 17.8027
Rozloha	8,61 km² (861 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 128 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	131,01 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1355
Starosta	Andrea Augustínová[3] (HLAS-SD)
PSČ	916 23
ŠÚJ	506401
EČV (do r. 2022)	NM
Tel. predvoľba	+421-32
Adresa obecného úradu	Pobedim 435
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	7794173
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pobedim
Webová stránka: pobedim.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pobedim je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Nachádza sa medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom, západne od diaľničného úseku Piešťany – Horná Streda. Do obce možno prísť z Piešťan (odbočka na Veľké Orvište, Bašovce, Pobedim a Hornú Stredu). Z obce je možnosť cestovať autom cez Podolie a Častkovce do Čachtíc a Nového Mesta nad Váhom.

Obec je známou archeologickou lokalitou s nálezmi z doby bronzovej, rímskej a slovanskej. V chotári obce bolo objavené slovanské hradisko z obdobia Veľkej Moravy. Intravilán Pobedima bol osídlený v 12. – 13. storočí. Donedávna bol rokom prvej písomnej zmienky rok 1392. Podľa novších výskumov prvá písomná zmienka pochádza z roku 1355. V tomto období patril do majetku čachtického hradu. V roku 1392 osadu Pobedim daroval uhorský kráľ významnému feudálovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od roku 1414 bola obec súčasťou majetku Prepozitúry P. Márie v Novom Meste nad Váhom. Obývali ju roľníci a v západnej časti obce sa nachádzal pôvodne habánsky mlyn. V noci z 1. októbra na 2. októbra roku 1928 sa v obci odohral pogrom, namierený na obyvateľov neďalekej rómskej osady. Výsledkom útoku približne 60 dedinčanov na spomínanú osadu bolo okrem dvadsiatky zranených aj šesť mŕtvych: jeden muž, štyri ženy a jedno šesťročné dieťa.

• Slovanské nížinné hradisko s pohrebiskom, archeologická lokalita z 9. storočia. Hradisko sa nachádzalo juhozápadne od dnešnej dediny, jeho rozloha bola dovedna asi 8 ha. Pôvodne sa nachádzalo v močaristom prostredí, ktoré bolo pred začatím archeologických prieskumov v roku 1959 odvodnené. Časť hradiska, akropola, bola opevnená valmi s komorovým systémom a baštami. Významnejšie profánne či sakrálne objekty tu však zatiaľ neboli lokalizované. Lokalita bola archeologicky skúmaná v roku 1964, no historikom bola známa už v 19. storočí.^[4] Posledný výskum sa uskutočnil v roku 2005. Pomocou rádiokarbónového datovania bola doložená existencia hradiska len v 2. pol. 9. storočia.^[5]

• Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, trojloďová neskororenesančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z rokov 1674 – 1678. Opevnenie kostola je staršie, z prvej tretiny 17. storočia.^[6] Iniciátorom stavby kostola bol novomestský prepošt Jakub Haško. V roku 1923 bol rozšírený.^[7] Obnovami prešiel v rokoch 1970/1971 a 2000 – 2004. V presbytériu je umiestnený barokový oltár sv. Michala Archanjela, v bočných lodiach oltáre s barokovými sochami a nadstavcami z 18. storočia. V južnej časti lode sa nachádza pôvodná baroková kazateľnica so sochou patróna kostola. Bohatá výmaľba kostola pochádza z roku 1935, je od rožňavského maliara kostolov Júliusa Ádáma. Fasády kostola sú členené pármi pilastrov a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou s malou baňou. Kostol je obkolesený štvorcovým opevnením so štyrmi kruhovými nárožnými baštami s ihlancovými helmicami.^[8] Do areálu sa vstupuje vežovitou vstupnou bránou s bosovaným polkruhovým portálom.

• Pamätná fara, jednopodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 17. storočia. Upravovaná bola v 18. storočí a klasicisticky v roku 1835.^[9] Nachádza sa západne od kostola. Je na nej umiestnená pamätná tabuľa z roku 1934 venovaná básnikovi a kňazovi Jánovi Hollému, ktorý pôsobil v obci v rokoch 1808 – 1811. Busta básnika na pamätnej tabuli je od sochára Vojtecha Ihriského.^[10]

• Roľnícky dom, jednopodlažná ľudová bielená stavba s valbovou strechou z roku 1878. Dom je na požiadanie prístupný verejnosti. Návštevníkom je k dispozícii zachovaný interiér, chlebová pec a expozície národopisu, archeológie a histórie.

• Habánsky mlyn, technická pamiatka z 19. storočia.^[11] Nachádza sa pri potoku Dubová a má zachované technické zariadenie z prvej tretiny 20. storočia. Verejnosti nie je prístupný.

• Jozef Feranec (* 1910 - † 2003), rímskokatolícky biskup banskobystrickej diecézy
• Ján Veizer (* 1941), kanadský geochemik slovenského pôvodu, profesor na univerzite v Ottawe

• Ján Hollý (* 1785 - † 1849), rímskokatolícky kňaz, básnik, spisovateľ a prekladateľ

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pobedim

• Oficiálny web
• Hradiská.sk- Hradisko Pobedim na portáli o slovanských hradiskách