Pletivo je súbor buniek, ktoré sa diferencovali - funkčne a tvarovo prispôsobili svojej funkcii. Pojmom pletivo sa väčšinou označuje súbor rastlinných alebo hubových buniek, pričom skupina živočíšnych buniek sa väčšinou nazýva tkanivo. V anglickej literatúre sa tieto pojmy zvyčajne nerozlišujú (tissue).[1]
Jednotlivé rastlinné bunky v niektorých pletivách (napr. sklerenchým) sú spojené plazmodezmami - sústavami plazmatických kanálikov v bunkových stenách. Štúdiom pletív sa zaoberá rastlinná histológia. Súbory pletív tvoria rastlinné orgány. Pletivá môžu byť rôzne rozdelené.
Rozdelenie
Podľa spôsobu vzniku delíme pletivá na:
pravé - vznikli delením buniek na dcérske bunky, zostávajú navzájom spojené
nepravé - vznikli zoskupením pôvodne voľných buniek
Podľa schopnosti pletiva sa deliť rozlišujeme pletivá:
delivé (meristém) - zachovaná schopnosť deliť sa, umožňujú rastlinám rast. Delivé pletivá sa ďalej delia na:
Podľa tvaru buniek, zhrubnutia bunkových stien a medzibunkových priestorov rozoznávame:
parenchým - spravidla živé bunky s tenkými stenami a s častými medzibunkovými priestormi. Nachádza sa najmä v listoch a mladých častiach rastlín
merenchým je typ parenchýmu so zaguľatenými bunkami
prozenchým - pozdĺžne pretiahnuté bunky so šikmými priečnymi priehradkami, napr. bunky cievnych zväzkov. Neobsahuje žiadne medzibunkové priestory
kolenchým - tvoria ho bunky, ktoré sú zhrubnuté najčastejšie v rohoch
sklerenchým - spevňovacie pletivo. Bunky často nemajú živý obsah, skoro odumierajú, majú najčastejšie spevňovaciu funkciu, napríklad v plodoch kôstkovíc
aerenchým (niekedy aj aërenchým[2]) je vzdušné pletivo s vysokým obsahom vzduchu, tvorí napríklad vnútro bazovej duše
Vo vyšších rastlinách sa vytvárajú sústavy pletív plniace určitú funkciu. Rozoznávame štyri základné sústavy pletív:
