PROFILPELAJAR.COM

Pinax (starogr. πίναξ – pinax – „doska“) je starogrécky výraz pre maľovanú dosku a pre okrúhly tanier.^[1]^[2]^[3]^[4]

Pinax (mn. č. pinakes), doska (tabuľka, obraz) zväčša obdĺžnikového tvaru, často s dvomi otvormi na zavesenie,^[5] zdobený maľbou alebo reliéfom, slúžil hlavne ako votívny dar v hrobkách alebo vo svätyniach.^[6] Pinakes boli zhotovené zvyčajne z dreva, hliny alebo bronzu (menej z mramoru^[7]) a ich výzdoba zobrazovala hlavne mytologické, obetné alebo funerálne scény (niekedy i s nápismi).^[8]^[9]

Drevené pinakes sa pre obmedzenú trvanlivosť dreva (drevo je citlivé na grécke podnebie) zachovali len veľmi vzácne.^[10]^[6] Jedinečným príkladom archaických malieb na drevo sú pinakes objavené v roku 1934 v jaskyni Saftulis neďaleko mesta Sikyón. Do tejto jaskyne ich v 6. stor. pred Kr. zavesili návštevníci ako dary nymfám. Jeden dobre zachovaný pinax zobrazuje rodinu, ktorá sa chystá obetovať ovcu pri oltári, ďalší predstavuje trojicu žien, pravdepodobne nýmf. V jaskyni (v tzv. Jaskyni nýmf) sa našli i terakoty zobrazujúce bábiky, hračky a tehotné ženy. Tieto terakotové sošky neboli štandardnými obetnými darmi, ale do jaskyne nýmf boli zrejme umiestnené v súlade so všeobecným presvedčením starovekých Grékov, že nymfy pomáhajú pri pôrodoch (Euripides, Élektra 626).^[11]

Pinax alebo pinakion bol v starovekom Grécku aj názov taniera, ktorý sa používal na stravovanie a servírovanie. Napr. v Homérovom epose Odysea (1, 141; 16, 49) sa na pinakes podáva mäso a iné jedlá.^[3]

Pod názvom Pinakes je známy i Kallimachov katalóg kníh (papyrusových zvitkov) Alexandrijskej knižnice. Kalimachos ho zrejme nazval podľa tabuliek (pinax) pripevnených na stojanoch s knihami, na ktorých bol napísaný zoznam kníh v jednotlivých stojanoch.^[12]

Votívny pinax zobrazujúci Eleusínske mystériá, polovica 4. stor. pred Kr.
Reliéfový pinax z Efezu, 1. storočie, Selçuk Efes Müzesi
Náhrobný čiernofigúrový pinax od maliara Exékia, cca 540 – 530 pred Kr., Antikensammlung Berlin
Červenofigúrový pinax (v tvare taniera) zobrazujúci skýtskeho lukostrelca od maliara Epiktéta, Britské múzeum

Referencie a bibliografia

↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
↑ Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 85.
↑ ^a ^b Jaeger. Thesaurus Cultus Et Rituum Antiquorum. Los Angeles : Getty Publications, 2004. ISBN 978-08-9236-792-4. S. 341.
↑ R M Cook **Decd**, R. M. Cook. Greek Painted Pottery. Hoboken : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3563-684-5. S. 228.
↑ Ernest Arthur Gardner. A Catalogue of Greek Vases in the Fitzwilliam Museum Cambridge. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0763-807-5. S. 77.
↑ ^a ^b Folkert T. Van Straten. Hierà Kalá: Images of Animal Sacrifice in Archaic and Classical Greece. Leiden : BRILL, 1995. ISBN 978-90-0410-292-7. S. 58.
↑ Lucy C. M. M. Jackson. The Chorus of Drama in the Fourth Century BCE. Oxford : Oxford University Press, 2019. ISBN 978-01-9258-289-8. S. 40.
↑ Peter Wilson. The Athenian Institution of the Khoregia. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 978-05-2154-213-5. S. 242.
↑ Matthew Dillon. Girls and Women in Classical Greek Religion. London : Routledge, 2003. ISBN 978-11-3436-509-8. S. 276-278.
↑ Lynn R. LiDonnici. The Epidaurian Miracle Inscriptions. Atlanta : Scholars Press, 1995. ISBN 978-07-8850-104-3. S. 45.
↑ Jennifer Larson, Jennifer (Kent State University Larson, USA), Jennifer Lynn Larson. Ancient Greek Cults: A Guide. New York : Psychology Press, 2007. ISBN 978-04-1532-448-9. S. 153.
↑ Arthur Novak. Vitrinka na krásne knihy, vazby a jiné hezké věci, Zväzky 4–5. Praha : Spolek českých bibliofilů, 1926. S. 168.