Piccadilly Line je jedna z liniek londýnskeho metra, na mapách je označená tmavomodrou farbou a prechádza Londýnom v smere severovýchod–západ. V centre sa nachádza hlboko pod zemou, pričom jej úseky v okrajových častiach mesta sa nachádzajú na povrchu. Je to tretia najvyťaženejšia linka v sieti.
V roku 1902 sa objavilo pred Parlamentom 26 návrhov zákona, ktoré hovorili o dovolení umiestniť železnicu v Londýne hlbšie do podzemia. Viaceré z nich navrhovali konkurenčné trasy a vyžadovalo sa aby Parlamentný výbor o tom rozhodol. Nakoniec to vyhrala dnešná Piccadilly Line.
30. novembra1907 bol otvorený krátky úsek, ktorý sa vetvil od hlavnej trate v stanici Holborn a smeroval do stanice „Strand“ (neskôr Aldwych). Tento úsek bol plánovaný ako posledný na Great Northern, Piccadilly & Brompton Railway pred zlúčením s Brompton and Piccadilly Circus Railway. V roku 1905 (a znova tiež v roku 1965) bolo navrhnuté predĺžiť tento krátky úsek ďalej na juh pod Temžu do stanice Waterloo, ale táto eventualita sa však nikdy nezrealizovala. Hoci mal dva osobitné tunely, od roku 1918 bol východný tunel uzavretý a v západnom začala premávať kyvadlová doprava.
10. decembra1928 bola otvorená nová stanica na Piccadilly Circus, ktorá zahŕňala podpovrchový vestibul a 11 eskalátorov. Toto bol začiatok dôležitého vývoja železníc – teda komplexný program rozširovania stanice na základe rozšírenia Piccadilly Circus.
Predĺženie do Cockfosters
V 20. rokoch sa na vtedajšej konečnej stanici Finsbury Park začalo objavovať vážne zahltenie, pretože cestujúci museli prestúpiť na povrchovú dopravu smer severný a severovýchodný Londýn. Preto bolo navrhnuté čo najskôr predĺžiť trasu buď smerom na Tottenham a Edmonton alebo na Wood Green a Palmers Green. Začiatok 30. rokov bol obdobím hospodárskeho úpadku a tak z dôvodu zníženia nezamestnanosti vláda uvoľnila svoje finančné prostriedky. Hlavný bod návrhu bolo predĺženie smerom na sever do Cockfosters. V pláne bolo taktiež postaviť stanicu medzi dnešnými Manor House a Turnpike Lane na križovatke ulíc Green Lanes a St Ann's Road v Harringay, ale výstavbu zastavil Frank Pick, ktorý sa domnieval, že električková a autobusová doprava je tu dostatočná. Avšak vetracia šachta v podobnom stavebnom štýle ako ostatné stanice v tom čase je viditeľná dodnes. Predĺžená trať meria 12 km (7,7 míľ), z toho v tuneli vedie trať len po juh stanice Arnos Grove. Celkové náklady na výstavbu činili 4 milióny libier a trať bola predlžovaná na 3 etapy:
Na mnohých staniciach z tohto predĺženého úseku je badateľný stavebný štýl Art Deco navrhnutý Charlesom Holdenom.
Victoria Line
Počas projektovania trasy Victoria Line bolo navrhnuté, že stanicu Manor House by mala prebrať Victoria Line a ďalej boli plánované nové priame tunely z Finsbury Parku do stanice Turnpike Lane, čím by sa skrátil čas cesty z a do Londýna. Tento návrh bol nakoniec zamietnutý kvôli možnému nepohodliu cestujúcich, ktoré by bolo spôsobené počas prestavby, ako aj kvôli vysokej cene nových tunelov. Avšak, Piccadilly Line bola výstavbou aj tak zasiahnutá, a to najmä v stanici Finsbury Park. Vlaky smerom do centra boli presmerované cez novopostavené tunely, kde využívali nástupište, na ktorom bol umožnený priamy prestup na Victoria Line (predtým nástupištia využívala Northern City Line). Tieto práce definitívne ukončili v roku 1965 a súpravy v smere do centra začali jazdiť v nových tuneloch 3. októbra1965, tri roky pred otvorením prvého úseku Victoria Line.
7. júla2005 sa súprava na trase Piccadilly Line stala terčom samovražedných bombových atentátnikov. Bomba vybuchla vo vrcholiacej rannej špičke o 8.50 BST (British Summer Time – Britský letný čas) medzi stanicami King's Cross St Pancras a Russell Square. Bomba bola súčasťou koordinovaných útokov v Londýne a bola zosynchronizovaná s ďalšími troma bombami – 2 vybuchli na Circle Line a 1 v autobuse na Tavistock Square. Pomerne malá trhavina bola ukrytá v ruksaku a všetci 4 atentátnici pri výbuchu zahynuli. A práve táto bomba mala za následok najviac mŕtvych – 21. Evakuácia sa ukázala ako najzložitejšia, pretože Piccadilly Line sa nachádza hlboko pod zemou a bolo tam ťažké dostať záchranárov. Počas zvyšku dňa bola celá trasa uzavretá. Okrajové časti trasy otvorili nasledujúci deň 8. júla (súpravy nejazdili medzi Hyde Park Corner – Arnos Grove) a plná prevádzka začala 4. augusta, 4 týždne po výbuchu.
Ako vlastne na takmer všetkých trasách londýnskeho metra, aj na Piccadilly Line premáva len jeden typ súprav a to z roku 1973. Šesťvozňové súpravy sú natreté vo farbách londýnskeho metra – v červenej, modrej a bielej. V špičke je na plnú prevádzku linky potreba 76 súprav z celkového počtu 88 a len jedna súprava bola vážne poškodená pri teroristických útokoch 7. júla2005. Aj keď bol vozový park nedávno zrekonštruovaný, do roku 2014 sa plánuje úplne vymeniť stávajúce súpravy za nové. V minulosti tu premávali aj súpravy z rokov 1959, 1956, 1938, 1923 a 1906.
Aldwych otvorili 30. novembra1907 ešte s pôvodným názvom „Strand“. Bol to koniec vetvy začínajúcej v stanici Holborn. Od roku 1917 bola obsluhovaná už len 1 súpravou, ktorá premávala kyvadlovo do stanice Holborn a v tomto roku bola stanica premenovaná na Aldwych. Dočasne ju uzatvorili v roku 1940 a počas 2. svetovej vojny bola použitá ako protiletecký kryt. Stanica bola znovuotvorená v roku 1946. O možnosti predĺženia k Waterloo sa diskutovalo, ale nikdy sa tento návrh nezrealizoval. Definitívne ju uzavreli 30. septembra1994 z dôvodu veľmi nízkeho využitia.
.svg)
