Piazza San Marco alebo Námestie svätého Marka je námestie v Benátkach. Je náboženským, kultúrnym a spoločenským centrom mesta; svojho času bolo aj centrom správnym. Vďaka svojej elegancii, architektonickému súladu, kráse a výnimočnosti pamiatok je považované za „výstavný salón“ Benátok.
Na námestí s rozlohou viac ako štrnásťtisíc štvorcových metrov sú sústredené jedny z najvýznamnejších stavieb mesta. Bazilika svätého Marka, Dóžov palác (Palazzo ducale), zvonica svätého Marka, Knižnica Marciana, hodinová veža (Torre dell'Orologio) a susediace prístavné mólo s Piazettou San Marco s dvojicou charakteristických stĺpov, vytvárajú neopakovateľný a očarujúci kolorit tejto časti mesta.
Ako jediné námestie Benátok nesie označenie Piazza; všetky ostatné námestia (okrem námestia Piazzale Roma) sú označované Campo.
Pôvodne vzniklo v 9. storočí ako malé priestranstvo pred Bazilikou svätého Marka. Súčasná podoba sa zrodila v 16. storočí, kedy architekt a sochár Jacopo Sansovino navrhol jeho hlavné rysy.
Vzhľad námestia
Námestie sa skladá z dvoch urbanisticky a architektonicky spojených častí: vlastného Námestia svätého Marka a severne sa rozkladajúcej malej Piazzetta dei Leoncini, pomenovanej podľa dvoch sôch levov.
Canaletto, Námestie svätého Marka s bazilikou, 1730, olej na plátne, Fogg Art Museum, Cambridge. Námestie dnes vyzerá rovnako ako v čase vzniku obrazu
Bazilika svätého Marka je popri Dóžovom paláci najznámejšou a najvyhľadávanejšou stavebnou pamiatkou celých Benátok. Svojím monumentálnym, bohato zdobeným hlavným priečelím tvorí východné ohraničenie námestia. Z východnej strany sa k bazilike primkýna neoklasicistickýPalazzo Patriarcale, sídlo benátskeho patriarchu. Pokračovaním východného ohraničenia námestie je z južnej strany k bazilike priliehjúci gotickýDóžov palác (Palazzo ducale). Honosná stavba z ružového mramoru s charakteristickými jemnými geometrickými motívmi, postavená ma mieste niekdajšej pevnosti, bola starobylým sídlom benátskych dóžov a teda politickým a správnym strediskom mesta a Benátskej republiky.
Severné ohraničenie Námestia svätého Marka tvoria dve stavby. Na východe je to renesančnáhodinová veža (Torre dell'Orologio) z konca 15. storočia. Vežou sa cez prechod z lomených oblúkov prechádza do ulice známej ako Merceria. K hodinovej veži z ľavej strany prilieha rozľahlá trojposchodová stavba Starej prokuratúry (Procuratie Vecchie) z 12. storočia, typická svojimi početnými arkádami. Jej proťajškom - stavbou na južnom okraji námestia je budova Novej prokuratúry (Procuratie Nuove). Obe stavby boli pôvodne samostatné a k ich západným krídlam bol pristavaný malý kostol San Geminianus. V roku 1810, počas napoleonovej okupácie Talianska, bol kostol zbúraný a nahradený dvojposchodovou stavbou, neoklasicistickým tzv. Napoleonským krídlom (l'Ala Napoleonica), ktorý spojil obe budovy a tým sa priestor námestia uzavrel. Z Napoleonovho krídla sa vstupuje do Múzea Correr, mapujúceho históriu a umenie Benátok. Arkádová pasáž prechádzajúca všetkými troma budovami Prokuratúry a lemujúca plochu námestia, obsahuje malé obchody a kaviarne (najznámejšia je preslávená Caffe Florian z roku 1720 v budove Novej prokuratúry).
Oproti hlavnému vchodu Baziliky svätého Marka sa vypína dominanta námestia - zvonica svätého Marka so stavbou zvanou Loggetta priliehajúcou k zvonici v prízemí.
Z juhu sa k námestiu pripája malé námestíčko Piazzetta San Marco. Ešte v 16. storočí ho oživovali početné obchodíky s tovarom každodennej potreby. Až Jacopo Sansovino vytvoril slávnostný mestský priestor zodpovedajúci vážnosti mestskej republiky. Piazzettu z východnej strany ohraničuje západné priečelie Dóžovho paláca; zo západnej strany ju lemuje stavba známej Knižnice Marciana (Biblioteca Marciana)
Na juhu piazetta prístavným mólom prechádza do otvoreného mora. Na móle stoja dva vysoké žulové stĺpy, ktoré od konca 12. storočia označovali hlavný vstup do Benátok, keď bolo mesto prístupné iba z mora. Obrovské stĺpy pochádzajú pravdepodobne z Orientu a začiatkom 12. storočia sa dostali do Benátok. Mali sa stať súčasťou Chrámu svätého Marka, ale pre svoju veľkosť ich nedokázali vztýčiť. Tak ostali vyše päťdesiat rokov ležať na mieste. Až v roku 1172 ich vztýčil architekt Nicolò Barattiero (o.i. bol architektom prvého, dreveného, Ponte di Rialto). Stĺpy na svojich hlaviciach nesú symboly oboch patrónov Benátok: vpravo postava svätca, kopijou zabíjajúceho draka, predstavuje svätého Teodora. Ide o prvého patróna Benátok, ktorý je však už takmer zabudnutý. Socha zobrazuje pravdepodobne starovekého pontského kráľa Mithridata VI., pričom zviera pod jeho nohami nie je drak, skôr krokodíl. Ľavý stĺp nesie sochu okrídleného leva, prednou labou pridržiavajúceho otvorenú knihu, symbolizujúceho patróna svätého Marka.
Zaujímavosťou je, že v minulosti bývalo medzi stĺpmi popravisko a preto dodnes poverčiví Benátčania odmietajú prejsť pomedzi ne aby na seba neprivolali nešťastie.
.jpg)
