|
Pevnosť mesta Olomouc Pevnosť mesta Olomouc bola budovaná od založenia mesta, ale najviac sa rozvíjala najmä od 16. do 19. storočia. Vo svojej dobe šlo o modernú bastiónovú pevnosť. Zrušená bola v roku 1886. Vývoj pevnostiAko prvý vznikol v 11. storočí Olomoucký hrad s opevnením. Medzi rokmi 1239 až 1246 došlo k spájaniu jednotlivých kupeckých osád v jedno mesto, ktoré bolo postupne opevňované kamennými hradbami. Na prelome 13. a 14. storočia a už dá hovoriť o celistvom ranogotickom opevnení. K rozšíreniu hradieb došlo po roku 1526: do mestského obvodu bolo pridané územie Bělidel v severnej časti mesta (dnes Sokolská ulica). Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto okupované Švédmi (1642 až 1650). Švédska armáda podnikla rozsiahle opravy hradieb a novú výstavbu predovšetkým v severnej strane mesta. Pre lepšiu obranyschopnosť mesta boli vypálené všetky predmestia za hradbami. V tom čase boli funkčné len štyri mestské brány: Hradská, Blažejská, Střední a Rohelská. Roku 1655 bol Olomouc cisárom Ferdinandom III. prehlásený za pevnosť. Na Morave mali tento status ešte mestá Brno, Jihlava, Uherské Hradiště a hrad Helfštýn.  Písal sa rok 1658, keď maršal Louis Raduit de Souches navrhol plán zosilnenia vtedajšieho opevnenia a jeho doplnenia päťuholníkovými bastiónmi. Roku 1699 bol predložený nový návrh pevnostného systému podľa Vaubanovho systému a fortifikačný projekt z roku 1711, nadväzujúci na návrh z roku 1699, navrhoval úplnú sústavu bastiónov okolo celého mesta. Jeho autorom bol Louis de Rochetz. Nakoniec bola úplná bastiónová pevnosť vybudovaná až z rozhodnutia cisárovnej Márie Terézie z roku 1742. Bastiónová pevnosť podľa plánov inžinera Petra Filipa Bechade de Rochepine bola vybudovaná do roku 1757. Olomouc sa stal veľmi modernou bastiónovou polygónnou pevnosťou s množstvom redút a predsunutých pevnôstok. Opevnené bolo aj Kláštorné Hradisko. Opevnenie bolo vystavané podľa francúzskej školy. Po strate Sliezka sa Olomouc stal strategickou hraničnou pevnosťou, ktorú v roku 1758 neúspešne po dobu piatich týždňov obliehali Prusi. Potom nasledovala výstavba fortov okolo celého mesta, išlo o veniec z 17, neskôr z 21, pevnôstok, ktoré boli umiestnené dookola mesta. Počas napoleonských vojen bol v pevnosti väznený generál Lafayette a ubytovaný tu bol aj maršal Suvorov. Keď v roku 1850 vzrastalo napätie medzi Pruskom a Rakúskom, bol do Olomouca povolaný maršal Radecký. V tom čase tiež pevnosť a priľahlé novopostavené pevnôstky na západnej strane mesta niekoľkokrát navštívil cisár František Jozef I., stretol sa tu s ruským cárom Mikulášom I. Predpokladané dobývanie olomouckej pevnosti pri rakúsko-pruskej vojne sa v roku 1866 neuskutočnilo a pevnosť stratila svoj strategický význam. Ešte v rokoch 1870 až 1876 bola vystavaná posledná pevnôstka v Radíkove, ale už v roku 1886 došlo k zrušeniu pevnosti. V novembri toho tiež roku bolo do Olomouca doručené cisárske nariadenie z 9. marca 1886, ktorým bola olomoucká pevnosť zrušená a bol tak umožnený ďalší rozvoj mesta. Ešte pred cisárskym „posvätením“ bola v roku 1876 zbúraná Hradská brána vedúca na východ smerom k železničnej stanici. Na jej mieste vznikol súbor nájomných domov. Architektúra pevnosti
1 – Cigánska bránka A – Hanácká kasáreň2 – hranolová obranná veža 3 – okrúhla románska veža 4 – priestor zbúranej Vnútornej Hradskej brány 5 – Židovská brána 6 – Michalský výpad 7 – Katovská bránka 8 – priestor zbúranej Blažejskej brány 9 – priestor zbúranej Kateřinskej brány 10 – priestor zbúranej Dolnej brány 11 – Terezská brána 12 – priestor zbúranej Strednej brány 13 – priestor zbúranej tzv. Putzentürl-pfört 15 – priestor zbúranej Litovelskej brány 16 – pozostatky stredovekého opevnenia s Prašnou vežou 17 – pozostatky renesančného opevnenia s Růžovou bránkou 18 – priestor zbúranej Rohelskej brány a zbúranej Vodárnej veže 19 – priestor zbúranej Barborinej brány s pozostatkami neskorogotických hradieb 20 – priestor zbúranej Novej brány 21 – pozostatky Locatelliho bastiónu 22 – bývalá Brána Všetkých svätých 23 – Špitálský bastión 24, 25, 26 – pás stredovekých hradieb B – Dom armády C – Vojenská pekáreň D – Tereziánska zbrojnica E – Korunná pevnôstka F – Vodná kasáreň G – priestor zbúranej Mestskej zbrojnice H – priestor zbúraných Mauríciovských kasárien I – Staromestská kasáreň Brány, veže a hradné prvkyJuhovýchodná strana
Západná strana
Severná strana
Kasárne a vojenské objekty
Pevnôstky (forty) Forty boli dookola olomouckej pevnosti budované od konca 18. storočia, do roku 1866 bolo postavených 17 pevnôstok, v nasledujúcich rokoch boli potom pristavané ďalšie 4, najneskôr roku 1874 bola postavená Radíkovská pevnôstka. Najznámejšie sú:
Podľa dnešného pomenovania sú to tieto:
Medzi forty sa radia aj dve pevnosti (Fort Tabulový vrch a Fort Šibeniční vrch), ktoré ale de facto nie sú súčasťou fortovej pevnosti a vznikli ako rozšírenie staršieho systému opevnenia po úspešnom ukončení obliehania Olomouca roku 1758.
V 19. storočí bolo ale nutné kvôli vývoju delostrelectva vzdialiť obliehaciu líniu, preto sa objavil návrh na vybudovanie troch festov: na Babe, na Chlume a na Svatom Kopečku. Z nich bol vybudovaný len fort v Radíkove, súčasť festu Svatý Kopeček. Niektoré forty sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Českej republiky (ÚSKP), ktorý vedie Národný pamiatkový ústav (NPÚ). Niektoré forty prešli po roku 1989 do súkromného vlastníctva a nadšenci ich revitalizujú (napr. Občianske združenie Fortový veniec). Galéria
Iné projekty
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pevnost Olomouc na českej Wikipédii.
Information related to Pevnosť mesta Olomouc |
||||||||||||||||||||||||||||
.jpg)
