Perún bol ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa potuloval po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. Z Ruska sú známe obrady privolávania dažďa, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Zdá sa, že tanec a pitie boli dôležitou súčasťou ruského kultu Perúna. V Kyjeve hrál istú dobu tiež rolu politického božstva a ako patrón družiníkov mimo iného sankcionoval zmluvy Rusov s Byzantskou ríšou. Jeho významný chrám tam stál až do 10. storočia. Perún je často porovnávaný s germánskym hromovládcom Thorom kvôli dôležitej úlohe, ktorú pred christianizáciou Rusmi v roku 988 v tejto oblasti zohrávali Varjagovia.
K jeho atribútom patrila ohnivá sekera, jeho posvätným stromom bol dub a zvieraťom býk. Z dní je mu zasvätený štvrtok alebo utorok.
PERÚN. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 160 – 163.
TÉRA, Michal. Perun – bůh hromovládce : sonda do slovanského archaického náboženství. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 380 s. (Russia Altera; zv. 8.) ISBN 978-80-86818-82-5.