Je to najväčší druh pelikána v Európe. Aj napriek svojej veľkosti a váhe je to výkonný letec, výborne plachtí na veľkých širokých krídlach. Má striebristobiele sfarbenie, iba špičky krídel sú čierne. Vak pod zobákom je oranžovočervený, zobák svetložltý, s oranžovým koncom.
Súhrnné informácie
Dĺžka: 1,6 – 1,8 m
Hmotnosť: 10 – 13 kg
Operenie: Pohlavia sú si podobné
Výskyt: Jv. Európa, j. a jz. Ázia, sv. Afrika
Migrácia: Čiastočne sťahovavý
Status: Menej ohrozený
Biotopy výskytu: Stojaté vody, tečúce vody, pobrežia a pobrežné vody
Výskyt a stav na Slovensku
Pelikán kučeravý len náhodne zaletí na Slovensko. Existujú len dve doložené pozorovania. Prvé je zo 7. júna 1980 na lokalite Senianske rybníky doložené fotodokumentáciou[3] a druhé 30. decembra 2009 na Hrušovskej zdrži na Dunaji.[4], takisto doložené fotografiami a pozorovania iných pozorovateľ až do februára 2010. [5]
Ekosozologický status v roku 1995Im - nezaradený migrant, resp. nehniezdič. V roku 1998 žiadny.[3] V roku 2001 žiadny.[6] V roku 2014 žiadny.[7][8][9]Európsky ochranársky status SPEC1 - druhy vyskytujúce sa v Európe, vyžadujúce celosvetovú ochranu ako globálne ohrozené. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[3]
Hniezdenie
Často hniezdia vo veľkých kolóniách, pričom jeden pár spravidla vyvedie iba jedno mláďa. Vo veku troch alebo štyroch týždňov sa mláďatá zhromažďujú do „škôlok“ a starostlivosť rodičov sa obmedzuje iba na kŕmenie. Vo veku šiestich týždňov mláďatá začínajú loviť samostatne a o mesiac sa pokúsia o svoj prvý let.
Potrava
Pelikán kučeravý sa živí rôznymi rybami. Denne spotrebuje priemerne kilogram potravy. Korisť loví z hladiny ponáraním hlavy a prednej časti tela. Niekedy lovia pelikány spoločne – vytvoria polkruhovitú rojnicu, v ktorej ryby naženú na plytčinu, kde ich potom ľahko pochytajú do veľkých zobákov.
Ochrana
Ohrozený je viacerými faktormi, ako sú meliorácie, znečistenie a prenasledovanie rybármi. V súčasnosti je tento druh zaradený do kategórie „menej ohrozený“ a jeho prežitie závisí od ochranárskych opatrení.
↑KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
↑ abcdDANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pelikán kučeravý, s. 80 - 81.
↑ŠRANK, Vladimír. 11. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
The 11th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 23, čís. 2011, s. 77 - 79. Dostupné online [cit. 2018-08-31].
↑BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online.ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
↑Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
↑DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
↑JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.