Ordálie[1] (iné názvy: ordál, boží súd, božia skúška[2]) sú staroveké a stredoveké praktiky dokazovania viny na súdnom konaní, ktoré vyzývali božstvo, o ktorom sa predpokladalo, že nestrpí víťazstvo zla, aby pomohlo dopátrať sa pravdy. Využívali sa v prípadoch, kedy nebolo možné odhaliť pravdu, pričom ordáliám sa nemohol nikto vyhnúť, pokiaľ to protistrana požadovala. Podľa dobových predstáv sa obžalovaný, ktorý bol vinníkom musel obávať pravdy, keďže mu sudcom bol samotný boh.[3] Naproti tomu nevinný obžalovaný z tohto dôvodu cítil v sebe nárast sily, božiu záštitu. Ordálie mali podobu skúšky ohňom, vodou, rozžeraveným železom, súbojom (tzv. ordáliový súboj[1]) a pod.[2]
Referencie
