Nová Dubnica
mesto
Budova slobodárne v Sadoch Cyrila a Metoda
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Ilava
Región	Stredné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	240 m n. m.
Súradnice	48°56′06″S 18°08′50″V / 48,935000°S 18,147222°V / 48.935000; 18.147222
Rozloha	11,25 km² (1 125 ha) [1]
Obyvateľstvo	10 381 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	922,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1951
Primátor	Peter Marušinec[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS)
PSČ	018 51
ŠÚJ	513440
EČV (do r. 2022)	IL
Tel. predvoľba	+421-42
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Trenčianska 45/41 018 51 Nová Dubnica
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	042 / 443 35 26
Fax	042 / 443 19 19
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Nová Dubnica
Webová stránka: novadubnica.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nová Dubnica je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto ilavského okresu po Dubnici nad Váhom. V roku 2007 bola Nová Dubnica oficiálne prehlásená najmladším novovybudovaným mestom na Slovensku. Štatút obce získala v roku 1957.^[4]

Nová Dubnica sa s rozlohou 1 127 ha nachádza v nadmorskej výške 242 m n. m. Tvoria ju dva celky. Časť Nová Dubnica je moderným sídlom mestského charakteru. Vidiecku časť tvoria bývalé obce Veľký a Malý Kolačín, kde žijú obyvatelia v individuálnej bytovej výstavbe.

Na základe územnosprávneho členenia je Nová Dubnica súčasťou Ilavského okresu Trenčianskeho kraja. V rámci okresu má okrajovú polohu. Na severe a severozápade susedí s mestom Dubnica nad Váhom, ktoré je tiež súčasťou okresu Ilava. Ďalej susedí len s obcami Trenčianskeho kraja, a to s obcami Trenčianska Teplá na juhozápade, Trenčianske Teplice na juhu a Omšenie na juhovýchode.

Územie mesta sa nachádza v údolí rieky Váh, v južnej časti Ilavskej kotliny. Nová Dubnica sa môže pochváliť skutočnou raritou – na skalnatej pôde nad mestom rastie v letných mesiacoch poniklec slovenský, pričom ide o najjužnejší výskyt tohto vysokohorského kvetu na Slovensku.

Podľa geomorfologického členenia patrí celé Slovensko do Alpsko-himalájskej sústavy. Nová Dubnica patrí do podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, jej územie zasahuje do dvoch subprovincií: Vnútorné Západné Karpaty a Vonkajšie Západné Karpaty. V rámci subprovincie Vnútorné Západné Karpaty patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, celku Strážovské vrchy a podcelku Trenčianska vrchovina. V rámci subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty patrí do oblasti Slovensko-moravské Karpaty, celku Považské podolie a podcelku Ilavská kotlina.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolačín

Mesto Nová Dubnica má aj mestskú časť Kolačín, ktorá sa skladá z Veľkého a Malého Kolačína.

• NÁMESTIE
  • Mierové námestie
• SADY
  • Komenského sady
  • Pribinove sady
  • Sad kpt. Nálepku
  • Sady Cyrila a Metoda
  • Sad Dukelských hrdinov
• ULICE
  • Andreja Sládkoviča
  • Boženy Němcovej
  • Dlhé diely
  • Dubová
  • Gagarinova
  • Jozefa Gregora Tajovského
  • Janka Jesenského
  • Jána Kollára
  • Jana Nerudu
  • Janka Kráľa
  • Javorová
  • Krátka
  • Lipová
  • Ludvika Svobodu
  • Ľudmily Podjavorinskej
  • Ľudovíta Štúra
  • Martina Benku
  • Maxima Gorkého
  • Martina Kukučína
  • Májová
  • Okružná
  • Petra Jilemnického
  • Pavla Országha Hviezdoslava
  • Partizánska
  • Pod Bôrikom
  • Pod Dubovcom
  • Priemyselná
  • Puškinova
  • Slnečná
  • SNP
  • Strážovská
  • Svätoplukova
  • Svoradova
  • Topoľová
  • Trenčianska
  • Ulica na Hlinách

• ULICE
  • Družobná
  • Družstevná
  • Farská
  • Hrušková
  • Jabloňová
  • Levanduľová
  • Nová
  • Odbojárska
  • Pod Húštikom
  • Slobody
  • Šípková
  • Višňová

Cez Kolačín preteká Kolačínsky potok, ktorý sa tiahne aj okrajovými časťami Novej Dubnice, kde pokračuje do Trenčianskej Teplej. V blízkosti je rieka Váh.

Erb Mesta Nová Dubnica pozostáva z červeného štítu a z troch zlatých dubových listov. Mestský erb je znázornený v neskorogotickom slohu.

Mestská zástava a vlajka sa skladá zo šiestich pruhov – tri žlté a tri červené a tieto sa navzájom striedajú. Začínajúci pruh je žltý. Mestská zástava a vlajka má obdĺžnikový tvar ukončený zostrihom tzv. lastovičím chvostom siahajúcim do 1/3 dĺžky vlajky. Pomer strán zástavy a vlajky je 2:3.

Pečať Mesta Nová Dubnica je spravidla tvorená erbom mesta s kruhopisom „Mesto Nová Dubnica“. Mestská pečať sa používa pri slávnostných príležitostiach, napr. udelenie čestného občianstva, na pečatenie významných listín a dokumentov.

Mesto má aj svoju znelku, ktorú skomponoval hudobný pedagóg Štefan Baláž v roku 1982 a venoval ju mestu Nová Dubnica pri príležitosti 30. výročia. Mestská znelka sa stala symbolom mesta v júli 2009.

Mesto malo byť sídliskom pre robotníkov pracujúcich v Závodoch ťažkého strojárstva K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom. V tomto období Studená vojna medzi Východom a Západom začala naberať na intenzite a komunistická propaganda pripravovala ľudí na možný nový vojnový konflikt. V tejto situácii sa začalo na Slovensku s výstavbou prvého socialistického mesta Vorošilova (Nová Dubnica). Keďže v neďalekej Dubnici bol strojársky podnik Závody K. J. Vorošilova, ktorý bude počas vojnového konfliktu bombardovaný, bolo potrebné vystavať nové mesto obďaleč. S výstavbou nového mesta, v ktorom nič nemalo pripomínať náboženstvo, sa začalo v roku 1951 počas vrcholného Stalinizmusu. Úlohou vybudovať vzorové mesto nového socialistického, možno až komunistického človeka bol poverený významný český architekt, národný umelec Jiří Kroha. Projekt bol rozsahom a veľkorysosťou na tú dobu ojedinelý. Kvôli nemu zriadili aj architektonický ústav s desiatkami pracovníkov. Do Vorošilova sa malo vchádzať po triumfálnej ceste cez víťazný oblúk, ktorý mal pripomínať ozubené koleso. Veľké námestie malo byť vhodné na masové prehliadky a manifestácie, v jeho čele mal stáť kultúrny dom. Kúsok  za ním mal byť do svahu vsadený amfiteáter pre tisícky ľudí. Vnútrobloky domov mali byť plné zelene. Na jar roku 1953 J. V. Stalin zomrel a tak postupne zišlo aj z veľkolepých plánov výstavby Vorošilova. Architekt Kroha bol z projektu v roku 1955 odvolaný. V roku 1957 bola zakladacou listinou z nedokončeného Vorošilova vytvorená obec Nová Dubnica, ktorá získala štatút mesta 1. júla 1960.^[5]

Samotný projekt navrhol architekt Jiří Kroha v duchu socialistického realizmu, ten sa ale podarilo zrealizovať len približne z jednej tretiny. Nové časti nenadväzujú svojím riešením na Krohov projekt. Ide už len o typickú panelákovú výstavbu. Do mesta sa vstupuje zboku, pretože podľa návrhu mal byť vstup riešený novou hlavnou cestou od Dubnice nad Váhom, ústiacou na Mierové námestie, ktorá ale nebola postavená. Služby sú sústredené na námestí, ktoré je po všetkých stranách obkolesené podlubím. Môžeme povedať, že centrum mesta je rozdelené na päť samostatných celkov: Mierové námestie, Sad kapitána Nálepku, Sady Cyrila a Metoda, Komenského sady, Pribinove sady. Tieto sady sú uzavreté dvory pripomínajúce menšie parky vďaka množstvu zelene. So samotnou stavbou mesta sa začalo v roku 1951. Samostatnou obcou sa sídlisko patriace pod samosprávu Dubnice nad Váhom stalo 1. januára 1957, kedy dostalo názov Nová Dubnica. 8. júna 1960 jej bol priznaný štatút mesta.

Architektúru Novej Dubnice môžeme zaradiť k povojnovej etape výstavby Slovenska. Nová Dubnica bola navrhnutá architektom Jiřím Krohom v roku 1951. Mala byť vzorom plánovitého riešenia bytovej otázky, nebytových priestorov – ideálne fungujúce mesto zasadené do prírodného reliéfu.

Veľa z toho, čo Jiří Kroha naplánoval, sa nestihlo uskutočniť. Napríklad vstup do mesta mal byť z komunikačného uzla zo smeru od závodu ZŤS, do širokej škály vybavenosti mesta mali patriť aj kúpele na mieste súčasného „čínskeho múru“, amfiteáter v teréne kopca Dubovec, gravitačný vodojem a vyhliadková reštaurácia na hrebeni Dubovca, nemocnica (v blízkosti neuskutočnenej komunikácie do Trenčianskych Teplíc), majestátna divadelná budova na mieste súčasného kina Panorex.

Napriek nezrealizovaným už uvedeným návrhom sú obyvatelia o osobe architekta málo informovaní a nedoceňujeme jeho prínos. Mnohí nevieme napríklad aj to, že povojnovú architektúru Slovenska aj v odbornej literatúre reprezentuje práve mesto Nová Dubnica.

• 
  Jiří Kroha: Směrný úzmený plán nového socialistického městečka
• 
  Celkový perspektívny pohľad
• 
  Súbor C1 a C2 (perspektíva)
• 
  Súbor A1
• 
  Súbor A1
• 
  Súbor A1 (perspektíva)
• 
  Súbor A1 (perspektíva)
• 
  Súbor C2 (detail budovy)
• 
  Základná škola
• 
  Materská škola nákres
• 
  Materská škola nákres 2
• 
  Materská škola (čiernobiely nákres)
• 
  Slobodáreň (stred priečelia)
• 
  1. slobodáreň (alternatívne riešenie)
• 
  2. slobodáreň (alternatívne riešenie)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Politika v Novej Dubnici

V meste Nová Dubnica sa nachádza 9 volebných okrskov. Od roku 2009 je z toho jeden v Požiarnej zbrojnici v mestskej časti Kolačín, ostatné sú v kine Panorex, v priestoroch II. Základnej školy, Gymnázia sv. Jána Bosca, Centra voľného času, Súkromnej základnej školy, Základnej umeleckej školy a Materskej školy na Komenského sadoch.

Počet obyvateľov
muži	5 846
ženy	6 086
spolu	11 932

• Predproduktívny vek (0 – 14) spolu 1414
• Produktívny vek (15 – 54) ženy 3391
• Produktívny vek (15 – 59) muži 3972
• Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 3155

_{Zdroj: ŠÚ; k 31. decembru 2012}

Nová Dubnica SODB 2001
Slováci			96,00 %
Česi			2,00 %
Ostatní,Nezistení			2,00 %

Nová Dubnica SODB 2001
Rímskokatolícka c.			71,00 %
Bezvyznania			21,00 %
Evanjelická c.a.v			3,00 %
Ostatní,Nezistení			5,00 %

_{zdroj: Štatistický úrad Archivované 2009-08-07 na Wayback Machine, rok 2001}

V meste vychádzajú miestne noviny Novodubnické zvesti. O udalostiach z mesta Nová Dubnica a z trenčianskeho kraja monitoruje Televízia Považie a regionálny spravodajský portál impulz.press.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kultúrne centrum Panorex

Pre usporadúvanie kultúrnych podujatí slúži Kultúrne centrum Panorex, v minulosti známe ako Kino Panorex, ktoré bolo jedno z prvých panoramatických kín postavených na Slovensku.

• V kine Panorex sa už niekoľkokrát uskutočnila výstava starých gramofónov a rádií pod názvom Historické ucho.
• V kine Panorex sa každoročne koná výstava paličkovanej čipky.

V meste je Základná umelecká škola.

Pýchou mesta je niekoľko umeleckých súborov a skupín, reprezentujúcich mesto nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.

Dychový orchester tvoria členovia rôznych vekových kategórií – žiaci základných škôl, študenti stredných a vysokých škôl a tiež pracujúci dospelí, ktorí v tomto orchestri vyrástli. Orchester hrá klasickú koncertnú hudbu aj modernú, upravenú pre dychový orchester. Spolu s mažoretkami je prizvaný na slávnosti a otváracie ceremoniály významných kultúrnych a športových udalostí.

Spevácke a tanečné umenie propaguje Miešaný spevácky zbor Nová Dubnica, gospelový zbor The Gospel family a folklórny súbor Dubinka. Združujú talentované deti a mládež, ktoré sa zúčastňujú na rôznych speváckych a folklórnych festivaloch a sú príjemným spestrením tradičných mestských podujatí.

Od roku 2002 do roku 2010 sa pravidelne konal hudobný festival Novafest.

Nová Dubnica je mladé mesto, ale napriek tomu má významné budovy. Skvostom je budova bývalej základnej školy na Hviezdoslavovej ulici.

Kultúrnym dedičstvom Novej Dubnice je koncept Jiřího Krohu – Mierové námestie a okolité sady, ktoré sú ako jediné postavené podľa tohto konceptu.

Na Mierovom námestí sa nachádza slovenský dvojkríž, ktorý bol postavený občanmi k 5. výročiu vzniku samostatného Slovenska v roku 1998. Pri kine Panorex je zasadená lipa a pomník, na ktorom je napísané: „Lipa slovenskej štátnosti 1993“. Na severnej strane Mierového námestia bol k 60. výročiu mesta v roku 2017 postavený pomník Jiřího Krohu.

Významné budovy v Novej Dubnici:

• Budovy podľa Krohovej koncepcie na Mierovom námestí, Pribinove sady, Sady kpt. Nálepku, Sady Cyrila a Metoda, Komenského sady
• Kultúrne centrum Panorex (bývalé Kino Panorex)
• Základná umelecká škola Štefana Baláža, v ktorej sa nachádza aj arborétum (bývalá základná škola)
• tzv. „Slobodárne“ (prvé budovy postavené v Novej Dubnici)
• Kultúrna beseda v Sadoch Cyrila a Metoda (bývalá materská škôlka)
• Kostol sv. Jozefa robotníka a saleziánske stredisko
• Evanjelický kostol
• Budova mestského úradu
• Dom smútku
• Krytá plaváreň a športová hala

Športovým talentom i rekreačným športovcom sú v meste k dispozícii tenisové kurty, futbalové ihrisko, krytá plaváreň, areál minigolfu, počas celého roka je v prevádzke športová hala. Často využívaným športovým objektom je futbalový areál štadióna, kde sa využíva veľké trávnaté ihrisko, škvárové ihrisko a atletická dráha. Tie sa z roka na rok skvalitňujú a slúžia na šport výkonnostný i rekreačný. Najnovšou sportovou plochou je futbalové miniihrisko s umelým trávnikom, ktoré bolo v roku 2005 vybudované v rámci projektu financovaného medzinárodnou futbalovou organizáciou UEFA.

Mesto Nová Dubnica úspešne reprezentujú tenisti, futbalisti, stolní tenisti a pozemní hokejisti. Počas roka sa však uskutočňuje viacero obľúbených športových podujatí, kde si zašportujú nielen aktívny športovci ale i športovci-amatéri.

Medzi deťmi a mládežou sú populárne medziškolské súťaže – tradičným je ľahkoatletický míting pri príležitosti Medzinárodného dňa detí, ktorý sa pre najlepších atlétov končí ocenením primátora mesta.

Dlhoročnou tradíciou sú Medzinárodné cyklistické preteky o pohár primátora mesta Nová Dubnica, ktoré sa tešia vysokej účasti cyklistických nadšencov. Ďalšou pravidelnou športovou udalosťou sú vytrvalostné preteky horských bicyklov vrchmi a údoliami Strážovských vrchov v okolí Novej Dubnice. Ide o maratón, ktorý je zaradený do prestížnej MTB série.

• Ľahkoatletický míting o pohár primátora mesta Nová Dubnica
• Vytrvalostné preteky horských bicyklov vrchmi a údoliami Strážovských vrchov v okolí Novej Dubnice – MTB maratón
• Súťaž o naj jablko Novej Dubnice

• Mestom neprechádza žiadny dopravný tranzit. Nová Dubnica je napojená na cestu I/61 a v jej blízkosti je lokalizovaný privádzač na diaľnicu D1.
• Železničná stanica je v Trenčianskej Teplej (vzdialená cca 3 km), ktorá je významným železničným uzlom regiónu.
• V blízkosti mesta je aj letisko v Slávnici a Trenčíne.
• Bezproblémovo funguje spojenie so susednými i vzdialenejšími mestami autobusovou dopravou.

V súčasnosti sa v meste nachádzajú spoločnosti:

• Enics – priemyselná a medicínska elektronika
• ZTS Elektronika, a. s. – vyrába elektroniku pre riadiace a regulačné systémy
• EVPÚ a. s. – projekčný ústav pre elektronické systémy so štátnou skúšobňou
• NES s.r.o. – výroba výkonovej elektroniky a zariadení pre priemyselnú automatizáciu, Transmetal a. s. – kovovýroba
• ESEX s.r.o. – výroba kuchynského nábytku
• ZTS Mechanic, s.r.o – výroba mechanických komponentov
• E METALL, a. s. – CNC spracovanie plechu do hr. 3 mm

Rozširujú sa drobné prevádzky služieb pre obyvateľstvo. V meste sú drobné elektrotechnické spoločnosti, napr. Eling, Kelcom, Q-Nova, RMC.

• 
  Elektrotechnický výskumný a projektový ústav
• 
  E METALL, a.s. hlavná budova

• Centrum voľného času
• Materská škola Jilemnického 12/5
• Spojená škola sv. Jána Bosca (MŠ, ZŠ, Gymnázium, SOŠ)
• Súkromná základná škola, Nová Dubnica
• Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
• Súkromná jazyková škola BS School
• Súkromná základná umelecká škola, Nová Dubnica
• Základná škola Janka Kráľa
• Základná umelecká škola Štefana Baláža

Počas hlavných osláv 50. výročia Novej Dubnice podpísali dohodu o spolupráci zástupcovia Novej Dubnice, talianskeho mesta San Daniele del Friuli a obcí Pruské a Červený Kameň.

• Slavičín, Česko (2007)
• Červený Kameň, Slovensko (2007)
• Pruské, Slovensko (2007)
• San Daniele del Friuli, Taliansko, (2007)
• Dubna, Rusko (2011)
• Cheb, Česko (2020)

• Ján Zachara, olympijský víťaz v boxe (* 27. august 1928)
• Viliam Rozboril, moderátor (* 13. február 1967)
• Štefan Dvorský, bývalý moderátor (* 28. september 1960)
• Štefan Baláž, dirigent (* 25. november 1932 – ?)

• PhDr. Marián Kvasnička, zost. Mesto Nová Dubnica. (2007) ISBN 978-80-969780-2-1

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Dubnica

• Oficiálny web
• Magazín o živote v Dubnici a Novej Dubnici Archivované 2014-03-15 na Wayback Machine