Neprotirečivosť axiomatickej teórie je logicko-metodologická požiadavka neprotirečivosti, kladená na axiomaticky vybudované (a vôbec formálne) teórie. Jestvujú dva druhy neprotirečivosti axiomatickej teórie, syntaktická a sémantická.
Teória je syntakticky neprotirečivá, ak v nej nemožno zároveň odvodiť niektorú vetu a jej negáciu.
Teória je sémanticky neprotirečivá vtedy, keď má aspoň jeden model, t. j. istú oblasť objektov, ktoré zodpovedajú danej teórii.
Pri porušení požiadavky neprotirečivosti axiomatickej teórie možno v nej dokázať akúkoľvek vetu a axiomatická teória stráca svoju vedeckosť.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.