Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok alebo jeho časť mali byť presunuté do projektu wikibooks Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.

Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová, v kyslíkatých kyselinách potom s príponou odpovedajúcou oxidačnému stavu).

Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.^[1]

Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.

Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.

Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:

Oxidačné číslo	Prípona	Prípona aniónu
I	-ný / -ny	-nan
II	-natý / -atý	-natan
III	-itý	-itan
IV	-ičitý	-ičitan
V	-ičný	-ičnan
	-ečný	-ečnan
VI	-ový	-an
VII	-istý	-istan
VIII	-ičelý	-ičelan

Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.^[2]

Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).

Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).^[3]

Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:

Alkalické kovy	Kovy alk. zemín	13 (IIIA)	14 (IVA)	15 (VA)	Chalkogény	Halogény	Vzácne plyny
I	II	III	IV	-III	-II	-I	-

^[4]

Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O₂).

Číslovkové predpony od 1 - 10:

Č.	Predpona	Č.	Predpona
1	mono-	6	hexa-
2	di-	7	hepta-
3	tri-	8	okta-
4	tetra-	9	nona-
5	penta-	10	deka-

^[5]

Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.

Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl₄):

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
	Vzorec	Názov
I	NaCl	chlorid sodný	1:1
II	CaCl2	chlorid vápenatý	1:2
III	AlI3	jodid hlinitý	1:3
IV	CCl4	chlorid uhličitý	1:4
V	NF5	fluorid dusičný	1:5
	PCl5	chlorid fosforečný
VI	SF6	fluorid sírový	1:6
VII	IBr7	bromid jodistý	1:7
VIII	OsF8	fluorid osmičelý	1:8

Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.

Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF₆ je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.^[6]

Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.

Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO₂).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
	Vzorec	Názov
I	Na2O/Na2S	oxid/sulfid sodný	2:1
II	CaO	oxid vápenatý	2:2=1:1
III	Al2O3	oxid hlinitý	2:3
IV	CO2	oxid uhličitý	2:4=1:2
V	N2O5	oxid dusičný	2:5
	P2O5	oxid fosforečný
VI	SO3	oxid sírový	2:6=1:3
VII	Re2O7	oxid renistý	2:7
VIII	OsO4	oxid osmičelý	2:8=1:4

Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO₃ je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).

Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.^[7]

Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.

Vzorec	Názov
HF	kyselina fluorovodíková
HCl	kyselina chlorovodíková
HBr	kyselina bromovodíková
HI	kyselina jodovodíková
H2S	kyselina sírovodíková/sulfánová
HCN	kyselina kyanovodíková

Oxokyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyslíka a katiónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + oxidačná prípona.

Maximálne oxidačné číslo oxokyselín je VII.

Pri tvorení používajte tabuľku (napr. kyselina sírová má oxidačné číslo VI, to je 2:1:4, takže vzorec je H₂SO₄).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
	Vzorec	Názov
I	HClO	kyselina chlórna	1:1:1
II	H2SO2	kyselina sírnatá	2:1:2
III	HNO2	kyselina dusitá	1:1:2
IV	H2CO3	kyselina uhličitá	2:1:3
V	HBrO3	kyselina bromičná	1:1:3
VI	H2SO4	kyselina sírová	2:1:4
VII	HMnO4	kyselina manganistá	1:1:4

Používajte tabuľku (napr. H₂SO₄ je 2:1:4, to je oxidačné číslo VI (-ová)).^[8]

Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny hydroxidového aniónu (vodíka a kyslíka) a katiónu kovu. Názov tvorí podstatné meno (hydroxid) a prídavné meno + oxidačná prípona.

Maximálne oxidačné číslo hydroxidov je IV.

Oxidačné číslo hydroxidového aniónu získame sčítaním oxidačných čísel kyslíka a vodíka. O ^-II H ^I → OH ^-I

Použite tabuľku (napr. hydroxid hlinitý má oxidačné číslo III, to je 1:3, takže vzorec je Al(OH)₃).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
	Vzorec	Názov
I	Na(OH)	hydroxid sodný	1:1
II	Ca(OH)2	hydroxid vápenatý	1:2
III	Al(OH)3	hydroxid hlinitý	1:3
IV	Zr(OH)4	hydroxid zirkoničitý	1:4

Pri vytváraní použite tabuľku (napr. Al(OH)₃ je 1:3, to je oxidačné číslo III (-itý)).^[9][10]

Soli sú viacprvkové zlúčeniny katiónu kovového prvku (alebo amónneho katiónu - NH₄) a aniónu zvyšku kyseliny, ktoré vznikajú neutralizáciou.

• ak soľ vznikla z bezkyslíkatej kyseliny - prípona aniónu je -id (napr. chlorid sodný)
• ak soľ vznikla z kyslíkatej kyseliny (oxokyseliny) - prípona aniónu je -an (napr. uhličitan vápenatý)

Maximálne oxidačné číslo solí kyslíkatých kyselín je IV.

Anión kyseliny bude mať oxidačné číslo rovnajúce sa počtu nahradených vodíkov v soli. Anión má oxidačné číslo -II, ak pôvodná kyselina mala oxidačné číslo II, IV, VI. Inak bude oxidačné číslo aniónu -I.

Oxid. č.	Pôvodná kyselina		Počet nahradených vodíkov
	Vzorec	Názov
I	HClO	kyselina chlórna	1
II	H2SO2	kyselina sírnatá	2
III	HNO2	kyselina dusitá	1
IV	H2CO3	kyselina uhličitá	2
V	HBrO3	kyselina bromičná	1
VI	H2SO4	kyselina sírová	2
VII	HMnO4	kyselina manganistá	1

H₂SO₄ → 2H^I + SO₄^-II →→→ SO₄^-II

Oxidačné číslo aniónu vynásobíme s počtom atómov aniónu, výsledok vynásobíme -1 a vydelíme počtom atómov katiónu.

Cu|(SO₄^-II) → +2 | -2 → Cu^II|(SO₄^-II) → oxidačné číslo bude II → síran meďnatý

Pri hydratovaných soliach sa za vzorec dáva ${\displaystyle {\ce {. nH2O}}}$ (napr ${\displaystyle {\ce {. 7H2O}}}$).

Pred názov sa dáva číslovková predpona + hydrát (napr. heptahydrát).

Heptahydrát síranu nikelnatého → ${\displaystyle {\ce {NiSO4 .7H2O}}}$

^[11]

Peroxidy sú zlúčeniny, ktoré obsahujú väzbu O-O. Ich názov tvorí podstatné meno (peroxid) a prídavné meno (katión). Značka peroxidového aniónu je O₂^-II. Všeobecný vzorec je R(O₂)_x.

Použitie je rovnaké ako pri predchádzajúcich príkladoch.

Ox. č.	Príp.	Príklad	Vzorec	Pomer počtu atómov
I	-ný	Peroxid sodný	Na2O2	2:2
II	-natý	Peroxid vápenatý	CaO2	1:2

Peroxid vodíka - H₂O₂

Peroxid sodný - Na₂O₂

Peroxid vápenatý - CaO₂

Peroxid bárnatý - BaO₂

^[12]

Hydridy sú dvojprvkové zlúčeniny dvoch vodíkov s inými prvkami. Môžu byť aj organické.

Niektoré sú uvedené v tabuľke:

Prvky 1.-12. skupiny (príklady)		Prvky 13. skupiny		Prvky 14. skupiny		Prvky 15. skupiny		Chalkogény		Halogény
Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov
LiH	hydrid lítny	BH3	borán	CH4	metán karbán	NH3	amoniakazán	H2O	voda oxidán	HF	fluorovodík fluorán
CaH2	hydrid vápenatý	AlH3	alumán	SiH4	silán	PH3	fosfán	H2S	sulfán	HCl	chlorovodík chlorán
UH3	hydrid uranitý	GaH3	galán	GeH4	germán	AsH3	arzán	H2Se	selán	HBr	bromovodík bromán
ZrH4	hydrid zirkoničitý	InH3	indán	SnH4	stanán	SbH3	stibán	H2Te	telán	HI	jodovodík jodán
NbH5	hydrid niobičný	TlH3	talán	PbH4	plumbán	BiH3	bizmután	H2Po	polán	HAt	astatovodík astatán

^[13]

1. Rozdeľte si vzorec.
2. Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
3. Vynásobte počet atómov aniónov a oxidačné číslo aniónov, zapíšte.
4. Doplníte číslo na katiónovú časť a vydeľte ho počtom atómov.
5. Zapíšte oxidačné číslo a vytvorte vzorec.

Al₂|O₃ → Al₂|O₃^-II → 6 | -6 → Al₂^III|O₃^-II → oxid hlinitý

1. Zapíšte značky prvkov a oxidačné čísla katiónov a aniónov.
2. Nájdite najmenší spoločný násobok čísel.
3. Najmenší spoločný násobok zapíšte pod vzorec - kladný katión, záporný anión.
4. Číslom pod katiónom vydeľte oxidačným číslom katiónu a zapíšeme ako počet atómov katiónu, to isté anión.
5. Vzorec zapíšte.

   Oxid renistý → Re^VII _| O^-II → 14 | -14 → Re₂^VII _| O₇^-II

1. Zapíšte oxidačné číslo aniónu.
2. Ak Oxidačné číslo aniónu po vynásobení -1 sa nerovná počtu atómov katiónu, tak neskôr vynásobte oxidačné číslo katiónu číslom, ktoré by upravilo predchádzajúcu rovnicu.
3. Počet atómov aniónu zapíšeme ako oxidačné číslo katiónu.
4. Vytvorte názov.

CO₂ → C | O₂^-II → C^II*2 | O₂^-II → C^IV | O₂^-II → oxid uhličitý

1. Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
2. Oxidačné číslo aniónu vynásobíme -1 a napíšeme ako počet atómov katiónu.
3. Zapíšte oxidačné číslo katiónu podľa prípony.
4. Oxidačné číslo katiónu napíšeme ako počet atómov aniónu.
5. Ak je to potrebné, upravte krátením.

Oxid osmičelý → Os | O^-II → Os₂ | O^-II → Os₂^VII | O^-II → Os₂^VII | O₈^-II → Os^VII | O₄^-II

^[14]

• Anorganická zlúčenina
• Názvoslovie organických zlúčenín