Svätý Ménas (iné tvary mena pozri pod Ménas; * okolo 500, Alexandria – † 24. august 552, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 536 až 552.[1] Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. V Martyrologium Romanum sa spomienka naňho kladie na 25. augusta, v synaxári na 24. augusta.[1] Počas jeho pontifikátu boli vysvätené najvýznamnejšie konštantínopolské a byzantské chrámy: Hagia Sofia a Chrám svätých apoštolov.[2][3]
Život
Narodil sa v egyptskej Alexandrii. V Konštantínopole pôsobil ako kňaz a xenodochos.[4] Spravoval hospic (xenodocheion) Hagios Samson. Podľa legendy mal vyliečiť cisára Justiniána I. zo závažnej choroby.[4] V roku 536 bol pápežom Agapetom I. vysvätený na biskupa, Agapet mu predložil na vyznanie vyznanie viery s Hormizdovou formulou a klauzulou a o primáte Ríma.[2] Za biskupa bol menovaný 13. marca.[3] Krátko po tom, čo Ménas spolu s Agapetom zvolali synodu, ktorá mala riešiť prípad predchádzajúceho patriarchu Anthima a monofyzitov, Agapet zomrel. Synode preto predsedal Ménas. Synoda za účasti západných biskupov a pápežského sprievodu Anthima exkomunikovala a uvalila naňho a jeho prívržencov kliatbu.[2][3]
Po tom, čo vyvstal spor proti Trom kapitolám, predsedal Ménas synode, ktorá ich v duchu cisárskeho ediktu v roku 543 odsúdila. Proti tomu sa postavil pápež Vigílius, v dôsledku čoho Ménas na Justiniánov nátlak odstránil pápežovo meno z konštantínopolských diptychov. K zmieru došlo v júni 547, keď sa pápež Vigilius zaviazal Tri kapitoly odsúdiť.[1][4]
V roku 550 však Vigilius svoj súhlas odvolal a Ména znovu exkomunikoval. V roku 551 vydal Justinián druhý edikt, ktorým Tri kapitoly zakázal a Ménas cisárovu náboženskú politiku odsúhlasil. Zmier nastal v roku 552, keď prijal vyznanie viery uznávajúce prvé štyri ekumenické koncily.[1][2] Ménas zomrel 24. augusta 552 počas pobytu rímskeho biskupa Vigilia v Konštantínopole.[2][3] Druhého konštantínopolského koncilu sa už nedožil.
Dielo
Bol autorom viacerých listov: Libellus fidei, Mandatum, Epistula ad Anthimum, Sententia contra Anthimum, Sententia contra Severum et Petrum Aapamaeensem, Epistula ad Petrum Hierosolymitanum, Libellus professionis ad Vigilium papam.[1]
Referencie
Ďalšia literatúra
- KASTER, G. MENAS von Konstantonopel. In: KIRCHBAUM, Engelbert, et al. Lexikon der christlichen Ikonographie. Ed. Wolfgang Braunfels. Bd. Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer. Freiburg im Breisgau : Verlag Herder, 1976. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) ISBN 3-451-22568-9. S. 7.
- JANIN, R. MENA [di COSTANTINOPOLI]. In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. 9. MASABKI – OZANAM. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1967. S. 318 – 319.
- BOJIĆ, Miladin B. MINA - patrijarch carigradski. In: Enciklopedija pravoslavlja. Ed. Dimitrije M. Kalezić. Knjiga druga: I – O. Beograd : Savremena administracija, 2002. ISBN 86-387-0679-0. S. 1217.
- BACCHUS, Francis Joseph. Mennas. In: The Catholic Encyclopedia. Vol. 10. Mass – Newman. New York : The Encyclopedia Press, Robert Appleton Company, 1913. [Cit. 2022-08-05]. Dostupné online. S. 190.