Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij [(universitet) Ministerstva inostrannych del Rossijskoj federacii] (po rusky: Московский государственный институт международных отношений [(университет) Министерства иностранных дел Российской Федерации] alebo po slovensky Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov [(univerzita) Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie], skratka МГИМО – MGIMO) je štátna univerzita v Moskve zriadená ruským Ministerstvom zahraničných vecí.
Univerzita bola založená v roku 1944. Svoj prvý školský rok začala s 200 študentmi na troch fakultách – Škola medzinárodných vzťahov, Ekonomická škola a Právnická fakulta.[1] V dobách Sovietskeho zväzu (do roku 1991) túto univerzitu navštevovali hlavne študenti verní komunistickej strane.[2]
V súčasnosti je súčasťou školy šesť inštitútov a osem fakúlt. V roku 2009 školu navštevovalo okolo 6 000 študentov z Ruska, krajín SNŠ a cudziny.
Kontroverzie
Pôsobenie školy počas komunistického režimu v ZSSR býva častým terčom kritiky. Je totiž známe, že MGIMO bolo napojené na sovietske aj zahraničné tajné služby, ktoré z rád absolventov verbovali svojich členov. V Poľsku preto v roku 2016 rozhodli, že všetci absolventi moskovskej školy museli do roku 2018 opustiť štátnu službu. Zároveň školu navštevovali rodiny komunistických funkcionárov. MGIMO - študovali tu synovia Gustáva Husáka, Vasila Biľaka či vnuk Antonína Zápotockého.[3]
Zoznam absolventov MGIMO
Škola podporuje vytváranie absolventov (angl. alumny) klubov a v roku 1991 založila Asociáciu absolventov (Ассоциация выпускников МГИМО).[4] Klubu českých absolventov MGIMO vznikol v roku vznikol v roku 2004.[5] Slovenský v roku 2008.[6]
Zoznam absolventov zo Slovenska
Zoznam nie je úplný, väčšina funkcií bola aktualizovaná k roku 2019.[7][8]
Jozef Adamec, bývalý veľvyslanec SR v Portugalsku (2013 – 2017), v Mexiku (2005 – 2010) a v Brazílii (1998 – 2003)
Jaroslav Blaško, bývalý veľvyslanec SR v Mexiku (2010 – 2015)
Radomír Boháč, bývalý veľvyslanec SR v Dánsku (2011 – 2014), Portugalsku (2004 – 2008) a Etiópii
Ján Bóry, bývalý veľvyslanec SR v Iráne (2011 – 2016)
Peter Burian, bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, bývalý veľvyslanec SR v USA
Roman Bužek, veľvyslanec SR v Holandsku (2015-), bývalý veľvyslanec SR v Dánsku (2001 – 2005) a v Írsku (2008 – 2012)
Milan Cigáň, bývalý veľvyslanec SR v Brazílii (2012 – 2018)
Alisher Usmanov, zakladateľ spoločnosti „USM Holdings“, podpredseda správnej rady
Vladimír Potanin, generálny riaditeľ spoločnosti „Interros“, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti „Norilsk Nickel“ MMC, podpredseda správnej rady
Patokh Chodiev, člen predstavenstva Euroázijskej banky, spolumajiteľ spoločností „ENRC“ PLC (Eurasian Natural Resources Corporation) a „IMR“ (International Mineral Resources)
Michail Kuzovlev, prvý podpredseda – člen predstavenstva Štátna rozvojová spoločnosť VEB.RF
Sergej Michajlov, generálny riaditeľ spoločnosti TASS
Referencie
↑Graeme H. Wilson. Ilham Portrait of a President. Bloomington : AuthorHouse, 2013. ISBN 978-14-7723-769-4. S. 97.
↑Bill Thomas, Charles Sutherland. Red Tape: Adventure Capitalism in the New Russia. New York : Dutton, 1992. ISBN 978-05-2593-502-5. S. 132.
↑BŘEŠŤAN, Robert. Absolventů moskevské školy MGIMO mezi českými velvyslanci přibylo, Polsko se jich zbavilo [online]. Hlídací pes, 1.10.2018, [cit. 2019-05-11]. Dostupné online. (po česky)
↑ abcAbsolventů moskevské školy MGIMO mezi českými velvyslanci přibylo, Polsko se jich zbavilo [online]. HlídacíPes.org, 2018-10-01, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. (po česky)
↑Словацкое землячество МГИМО [online]. sovzem.mgimo.ru, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. Archivované 2022-04-01 z originálu. (po rusky)
↑KYSEĽ, Tomáš. Ruský Harvard spájaný s KGB dal Slovensku Lajčáka, Haščáka aj Kukana [online]. Aktuality.sk, 8.1.2018, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
↑KRAJNIAK, Milan. Prominentné komunistické detičky. Penta story 16. [online]. Posledný križiak, 1.12.2014, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
↑Dimitrij Biľak pre HN: Otec neoľutoval, že bol komunista [online]. finweb.hnonline.sk, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online.