Milan Kriššák (* 30. január 1944, Stráže pod Tatrami, Slovensko – † 2. júl 1979, Poprad) bol popredný slovenský horolezec, tréner, skialpinista, horský vodca a člen Horskej služby TANAPu.
Zo života
Už od mala športoval. Venoval sa hokeju a potom horolezectvu a skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu. Bol dobrovoľný člen horskej služby, horský vodca. V roku 1974 začal pôsobiť ako profesionálny záchranca v Horskej službe TANAPu. Bol československým reprezentantom v horolezectve. V roku 1976 sa stal štátnym trénerom. Bol účastníkom viacerých medzinárodných skialpinistických pretekov v alpských krajinách. S manželkou Františkou Orolínovou mal syna Michala a dcéru Evu.
Skialpinistické úspechy
Zúčastnil sa v roku 1975 na prvých majstrovstvách sveta v skialpinizme Troffeo Mezzalama v Taliansku. Bol členom československého družstva, ktoré obsadilo 8. miesto. Na skialpinistických pretekoch v roku 1977 v talianskom Lecce bol jedenásty. Zaznamenal aj ďalšie úspechy na domácich skialpinistických pretekoch.[1][2]
Aktivity v Aplách
Venoval sa najmä extrémnemu horolezectvu. Spolu s Jurajom Weinczillerom v roku 1966 uskutočnil tretí výstup severnou stenou Matterhornu Bonattiho cestou, zliezol Walkerov pilier na Grandes Jorasses, prvý priestup Allainovou cestou na Petit Dru vystúpil na Mont Blanc zo strany Brenvy a Bonattiho cestou na Grand Capucin.
Expedičné horolezectvo
- 1969 - Účastník expedície na Nanga Parbat 8125 metrov
- 1971 - Účastník expedície na Nanga Parbat 8125 metrov
- 1972 - Pamír - Výstup na Pik Komunizmu 7495 metrov (dnešný názov hory je Pik Somoni) cez pilier Burevestnika
- 1973 - Expedícia na Makalu
- 1974 - Kaukaz - Výstup na štít Voľnaja Ispania severovýchodným pilierom
- 1975 - Pamír - Prvovýstup južným pilierom na Pik Lenina (7134 metrov)
- 1976 - Expedícia na Makalu - Na vrchol novou cestou JZ pilierom vystúpili 24. mája Milan Kriššák, Karol Schubert a Španiel J. Camprubi. Karol Schubert pri zostupe zahynul.
- 1977 - Expedícia do Hindúkušu - Z. Drlík, Milan Kriššák, Vladimír Petrík, Miloslav Neumann, M. Pelc a Vladimír Tatarka urobili prvovýstupy S pilierom na Acher Čiogh (7 020 m n. m.), a direttissimu SV steny na Kohe Tez (7 015 m n. m.).
- 1979 - Posledná jeho výprava do Himalájí - Jannu 7710 metrov [3]
Ocenenia
- Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa
- Zlatý odznak Slovenského horolezeckého spolku JAMES
- Cenu fair play SOV za príkladný čin[4]
Úmrtie
Zahynul pri plnení služobných povinností. Počas záchrannej akcie 25. júna 1979 v závere Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách havaroval vrtuľník Mil Mi-8 s tromi členmi posádky a šiestimi záchrancami. Okamžite zahynuli šiesti a traja bojovali v nemocnici o život. Milan Kriššák s najľahšími zraneniami zomrel na následky embólie pľúc v nemocnici v Poprade. Na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou má pamätnú tabuľu. Zoznam obeti na Symbolickom cintoríne.
Referencie
- I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
- M. Orolin: Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.
- A. Marec: Zóna odvahy, 1989.
- A. Marec: Tatranské siluety, 2007.
Publikácie
- I. Gálfy, M. Kriššák: Makalu, Šport, Bratislava 1978.
Externé odkazy
