Komenského, Školská, SNP, Michalská, Sv. Jána Nepomuckého, Za Hornádom, Bystrá, Odorínska cesta, Podhradová, Pod horou, Slovenská, Brezová, Poľná, Krátka, Železničná, Banícka, Za Tehelňou, Jareček
V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci striebrovlasý vľavo hľadiaci rozkrídlený anjel v striebornom rúchu a zlatom kabátci, v pravici so zlatou ratolesťou, v ľavici so zlatým vencom.[4]
Vlajka obce
Pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách zelenej, žltej, bielej a modrej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.[4]
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2021)
Počet obyvateľov
%
Rímskokatolícka cirkev
3 751
81,12
Evanjelická cirkev a. v.
51
1,10
Gréckokatolícka cirkev
45
0,97
Pravoslávna cirkev
3
0,06
Bez vyznania
472
10,21
Ostatné a nezistené
302
6,53
Zloženie obyvateľstva podľa najčastejšie používaného jazyka v domácnosti (2011)
Počet obyvateľov
%
slovenský
1 612
40,4
rómsky
2 076
52,1
nemecký
5
0,1
anglický
4
0,1
ostatné a nezistené
291
7,3
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Centrum obce s farským kostolom, hradom a súborom kaštieľov a kúrií bolo pre svoje pamiatkové hodnoty v roku 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.[5]
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnými kaplnkami a predstavanou vežou, z obdobia po roku 1260.[6] Išlo o rodový chrám pánov z Markušoviec, ktorí boli jeho donátormi. Úpravami prešiel v 14. storočí, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené súčasným polygonálnym. Severná kaplnka sv. Kozmu a Damiána bola pristavaná v rokoch 1486 – 1490. Južná kaplnka sv. Anny je z roku 1500, donátorom oboch kaplniek bol Štefan Mariáši. V roku 1773 bol kostol poškodený požiarom, po ktorom bol barokovo upravený a veža bola zvýšená. V roku 1818 prešiel obnovou. V roku 1882 bol kostol opäť poškodený požiarom, po ktorom bola v roku 1891 obnovená veža. Tá dostala súčasnú podobu po úpravách na začiatku 20. storočia v duchu neogotiky. V tomto období boli rozšírené aj obe bočné kaplnky. Z primárnej románskogotickej stavby sa zachoval okrem obvodových múrov lode ústupkový portál s archivoltou s lomeným oblúkom, dnes osadený do západnej steny južnej kaplnky. Hlavice stĺpov portálu sú dekorované reliéfnymi rastlinnými motívmi. Loď je zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou z 15. storočia. Loď od presbytéria nie je oddelená víťazným oblúkom. Južná kaplnka je zaklenutá gotickou krížovou klenbou s konzolami a svorníkmi v podobe ľudských tvárí a zvierat. Súčasťou interiéru sú epitafy členov rodiny Mariáši, zo 16.-17. storočia.[7] Hlavný oltár je barokový z roku 1731, lemovaný sochami sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Nepomuckého, s centrálnym obrazom archanjela Michala. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia. Bočné oltáre v kaplnkách sú neogotické z konca 19. storočia. Krstiteľnica je ranorenesančná kamenná z prvej polovice 16. storočia. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V presbytériu je ešte umiestnená patronátna lavica a biskupské kreslo, rokokové z druhej polovice 18. storočia. V severnej bočnej kaplnke je luisézna patronátna lavica z konca 18. storočia.[8]Organ s neogotickou skriňou od firmy Rieger je z roku 1906.[9] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná bočných kaplniek majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami a kordónovou rímsou má neogotickú nadstavbu ukončenú trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Michala archanjela
Južná bočná kaplnka
Interiér kostola
Ústupkový portál
Markušovský hrad, pôvodne stredoveký hrad z druhej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa v tesnej blízkosti kostola sv. Michala na skalnom návrší. Vybudoval ho Mikuláš, predok rodu Mariášiovcov, okolo roku 1284. Pred rokom 1516 Štefan Mariáši hrad opevnil a rozšíril západným smerom o nádvorie s bránou lemovanou dvoma baštami. V bojoch o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským sa Mariášiovci pridali na stranu Zápoľského, a preto im Ferdinand majetok skonfiškoval, Po vyrabovaní a podpálení Levočanmi v roku 1527 bol výrazne prestavaný už v duchu renesancie okolo roku 1550 za Pavla Mariášiho. V 17. storočí stratil svoju obrannú aj reprezentatívnu funkciu, keď sa členovia rodu Mariáši presťahovali do kaštieľov a kúrií v obci. V roku 1773 vyhorel a od tej doby bol v ruinách. V roku 1789 prešiel čiastočnou obnovou za Wolfganga Mariášiho.[11] V jednej z veží bol do roku 1935 uložený Mariášiovský archív. Pamiatková obnova bola začatá v roku 1972, obnova prebieha aj v posledných rokoch. Pôdorysne predstavuje hrad nepravideľný štvorcový komplex s troma nárožnými baštami a centrálnou dvojpodlažnou obdĺžnikovou budovou paláca a pripojeným západným nádvorím s dvoma polkruhovými baštami a centrálnou bránou.
Historická forografia hradu
Hrad s nárožnýmmi baštami od východu
Hradný palác a juhovýchodná bašta
Detail združeného okna
Mariášiovský kaštieľ, pôvodne renesančná dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obĺžnika so štyrmi nárožnými vežami a stredným rizalitom, z roku 1643.[12] Kaštieľ nechal vybudovať František Mariáši. V roku 1745 upravili jeho okolie, keď bola odstránená obranná funkcia a vznikli hospodárske objekty. V rokoch 1770 – 1775 prešiel rokokovou úpravou fasád za Wolfganga Mariášiho. Kaštieľ patril rodine Mariášiovcov až do roku 1933, keď ho odkúpil Alexander Wieland. V roku 1945 bol majetok, vrátane kaštieľa, skonfiškovaný. Pre účely múzea upravili kaštieľ v 50. rokoch a v rokoch 1986 – 1993 sa uskutočnila jeho rozsiahla obnova. Dnes je v kaštieli expozícia historického nábytku sprístupnená verejnosti od roku 1994. Expozícia prezentuje vývoj a typové zastúpenie nábytkového umenia a interiérových doplnkov od 17. storočia po začiatok 20. storočia. Miestnosti sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami a kláštornými klenbami. Fasády kaštieľa sú členené na parter s pásovou rustikou, oddelený od poschodia kordónovou rímsou. Poschodie je členené vysokým pilastrovým rádom. Okná majú kamenné ostenia náročnú rokokovú štukovú výzdobu rokajov a volút na frontónoch a parapetoch. Fasády sú ukončené vysokými atikami so štukovými zrkadlami a slepými oknami. Vstup do kaštieľa je riešený jednoosovým polygonálnym rizalitom na ose priečelia so šindľovou zvonovitou helmicou. Rok výstavby je doložený na nápisovej tabuli osadenej nad portálom. Kaštieľ je lemovaný dvoma pozdĺžnymi hospodárskymi objektami z východnej aj západnej strany.[13] Umiestnený je uprostred francúzskeho parku tvoreného troma terasami prepojenými kamennými schodiskami. Dopĺňala ho drobná architektúra, ovídiovské sochy v životnej veľkosti, kamenné vázy, studňa a nádrže na vodu. Z pôvodnej výzdoby parku sa zachovali kamenné vázy a studňa.
Mariášiovský kaštieľ
Detail priečelia
Letohrádok Dardanely, dvojpodlažná neskorobaroková stavba z roku 1778.[14] Nachádza sa na severnej terase francúzskeho parku, naproti Mariášiovskému kaštieľu. Vybudovať ho nechal Wolfgang Mariáši pri príležitosti cisárkskej návštevy Jozefa II., ktorá sa nakoniec neuskutočnila. Pôvodne z neho bola postavená len centrálna časť s trojosovým rizalitom, krídla boli postavené až ako súčasť jeho pamiatkovej obnovy v roku 1983. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia historických klávvesových nástrojov. Na poschodí letohrádku sa nachádza slávnostná sieň s lunetovou klenbou pokrytou rokokovou freskovou výmaľbou s mytologickými scénami. Prostredné pole zdobí girlandový veniec z kvetov, ostatné polia zdobia fresky od neznámeho autora. Zobrazujú scény z mytológie: Paridov súd, Diana na poľovačke, Bakchus a Ariadna, únos Persefóny, Neptún a Amfitrité a Galatea na delfínovi. Po stranách miestnosti sú dvere, ktoré mali viesť do nepostavených bočných krídel.[15] Fasády letohrádku sú členené vysokým pilastrovým rádom, na nárožiach so zvojenými pilastrami s bohatým štukovým dekorom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom sa aliančným erbom Wolfganga Mariášiho v tympanóne, lemovanom dekoratívnymi vázami. Ukončený je manzardovou strechou pokrytou šindľom.
Letohrádok Dardanely
Detail priečelia
Slávnostná sieň
Kaštieľ Bocian, jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1790.[16] Bol postavený ako rodové sídlo Wielandovcov. Úpravami prešiel v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti zdevastovaný objekt dlhodobo chátra. V roku 2013 sa prepadla manzardová strecha, následne bolo torzo kaštieľa provizórne zastrešené. Fasáde dominuje trojosový stredný rizalit lemovaný pilastrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú kamenné ostenia. Bočné jednoosové rizality mali nad oknami reliéfne festóny, ktoré však v poslednej dobe zanikli.
Kaštieľ pred zrútením strechy
Stredný rizalit
Dnes už zaniknutá štuková výzdoba
Kúria Michalská ulica č. 63, dvojpodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 18. storočia. Úpravami prešla v 19. a 20. storočí.[17] Fasády kúrie sú členené vysokým pilastrovým rádom, okná majú profilované kamenné ostenia.
Mariášiovská kúria, Ulica sv. Jána Nepomuckého č. 7, jednopodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z 50. rokov 18. storočia. Úpravami prešla v 20. storočí, keď bola nevhodne upravená jej fasáda a čiastočne stratila pôvodný charakter.[18] Fasáde kúrie domuinuje stredný dvojosový rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Ukončená je manzardovou strechou.
Mariásiovská kúria, Michalská ulica 67, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne neskororenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1747. Úpravami prešla na konci 18. storočia.[19] Kúria je v súčasnosti zdevastovaná a chátra. Fasády kúrie sú hladké, na os priečelia je umiestnený kamenný reliéf s erbom Mariášiovcov. Ukončená je valbovou strechou.
Mariásiovská kúria, Michalská ulica 45, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1747. Úpravami prešla na konci 18. storočia, okolo roku 1900 a v druhej polovici 20. storočia.[20] Fasády kúrie sú hladké, ukončená je valbovou strechou.
Kúria Michalská ulica č. 63
Kúria sv. Jána Nepomuckého č. 7
Kúria Michalská ulica č. 67
Detail erbu na kúrii
Kúria Michalská ulica č. 45
Pomníky
V obci sa nachádza pomník padlých Markušovčanov v druhej svetovej vojne
Prírodné pamiatky
Markušovský skalný hríb
Markušovský skalný hríb
Nachádza sa v centrálnej časti národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny na strmom svahu vo výške 470 m n. m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách. Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Chránený objekt leží 2 km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená „noha“, a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.
Ide o chránené územie o rozlohe cca 13,44 ha. Leží v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.
Markušovská dolina
Markušovská dolina ponúka široké možnosti na relax, turistiku, cyklistiku a je veľmi populárna ako medzi mladými, tak aj staršími občanmi.
V obci sa nachádza zdravotné stredisko na ulici Banícka 212/8, kde sa nachádzajú nasledujúce služby:
stomatologická ambulancia (MUDr. Marián Dobranský)
všeobecná ambulancia pre deti a dorast (MUDr. Iveta Slivková)
lekáreň
masérske služby
Šport
Obec hrá futbalovú ligu a získava výborné umiestnenia v šachu. Podmienky na športovanie sú dobré. Nachádza sa tu futbalové, a multifunkčné ihrisko. Dobrovoľní hasiči obce Markušovce pravidelne vedú okresnú hasičskú ligu a patria medzi najlepšie družstvá v rámci Košického kraja. V poslednom období sa do súťaží zapájajú 2 družstvá mužov a 2 družstvá žien. V rokoch 2001, 2003 a 2005 vyhrali krajské kolo previerok a postúpili na národné kolo, kde sa umiestnili v kategórii dorastencov na 5. mieste (r. 2001) a v kategórii mužov na 4. mieste (r. 2003) a 6. mieste (r. 2005 Šurany).
-09.JPG)
-01.JPG)
-05.JPG)
-10.JPG)
